Archív aktualít

Slovenské športové zväzy hľadajú na šéfovský post zväčša ľudí s podnikateľským zázemím. Kanoistický si zvolil vo februári tohto roku do čela klasického športovca, donedávna trénera našej juniorskej kanoistickej reprezentácie RÓBERTA PETRISKU. Nový šéf považuje azda za najvážnejšiu otázku napredovania športu, ktorému velí, budovanie vodáckeho areálu. Ide o zložitú finančnú a majetkovoprávnu vec.

Vodácky kanál pre kanoistov i veslárov je vykopaný, je v ňom voda, aj sa na nej trénuje. O projekte sa vážne hovorí asi dvadsať rokov. Aký je stav dnes?

„Trénovať sa tam dá. Keď je napríklad medailistka z majstrovstiev Európy z dvojkajaku Martina Kohlová v Bratislave, privezie si spolu s trénerom Petrlom loď, odjazdí svoju dávku, nasadne späť do auta a odfrčí. Pri umelom jazere Zemník v Jarovciach nie je nič okrem ,bazéna', ktorý má parametre olympijského kanála. Je jediný na Slovensku. Lokalita je v záplavovej oblasti bez potrebnej infraštruktúry, bez vhodných ciest, ale napríklad i elektrického vedenia. Je to iba na jednodňové tréningy v bojových podmienkach bez šatní a sociálnych zariadení. Je to divočina."

Hovorí sa o Zemníku, ale aj o Zlatých pieskoch. Pripúšťate možnosť, že by bol kanoistický kanál v jednej z najvychytenejších rekreačných oblastí Bratislavy?

„Išlo by asi o rýchlejšie riešenie, ktoré má však veľa nevýhod. Zlaté piesky by sa museli prebagrovať, dnes nemajú ani požadovaný kanoistický kilometer. Dráhu pretína vlek pre vodných lyžiarov. Bol by jednoúčelový, iba pre nás. Rýchlejšie by to bolo preto, že by stačilo, aby poslanci  magistrátu hlavného mesta zdvihli ruky za. Zlaté piesky patria mestu. Zastupiteľstvo je zatiaľ ticho."

Ako vlastne vznikol Zemník?

„Dávno v minulej ére. V Jarovciach sa ťažil štrk na výstavbu Petržalky a neskôr vodného diela Gabčíkovo. Niekto skutočne múdry povedal: keď už ťažíme, nech to má viac než dva kilometre, aby sa to dalo využiť aj na šport a rekreáciu. Nádrž existuje od roku 1975, od toho času sa aj datujú pokusy o výstavbu vodáckeho kanála. Vždy stroskotali na financiách."

Povráva sa, že kanoisti zaspali. Ak by zareagovali tak rýchlo ako vodní slalomári v Čunove, mohli mať kanál. Sú to iba reči, alebo pravda?

„Skôr je to pravda. Bývalý šéf kanoistiky i riaditeľ Správy telovýchovných a rekreačných zariadení Bratislavy, žiaľ, už nebohý Ľubomír Kadnár, preferoval Zlaté piesky. Z dvoch príčin - emotívnej, bol dušou známej juniorskej regaty na tomto mieste, i racionálnej - vodná plocha patrila pod STARZ."

Ste skôr prívržencom Zemníka?

„Poznám aj tretie riešenie, ideálne. Zlaté piesky, aj Zemník. To zveličujem, nie sme pažraví. Som prívržencom Zemníka."

Jarovský areál má už kompletnú projektovú dokumentáciu. Posledná je z roku 2001. Tri či štyri razy sa prerábala. V čom je problém?

„Vo vlastníckych vzťahoch."

Na nedávnej tlačovej besede ste otvorene povedali, že problémom doriešenia výstavby kanála je politika. V čom?

„Pokúsim sa to skrátiť. Pozemky, na ktorých leží lokalita, sú štátne. Už  od roku  2006 je s kanoistickým zväzom ochotný spolupracovať zahraničný investor, ale súhlas na prenájom veľmi malej časti z veľmi veľkého pozemku sme od Vodohospodárskej výstavby, ktorá je štátnym podnikom, nedostali. O dva roky vyšlo najavo, že podnik prenajal pozemky na 99 rokov spoločnosti Družstvo Lužné lesy so sídlom v Banskej Štiavnici. Tam má sídlo i štátny Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý bol tiež do obchodu s prenájmom zainteresovaný. Pod toto sa podpísalo ešte ministerstvo životného prostredia, ktoré viedol L. Miklos. Nové vedenie Vodohospodárskej výstavby dva roky po voľbách 2006 odobrilo dohodu o odstúpení nájomnej zmluvy spoločnosti Xiland. Táto akciovka nás verejne ubezpečila o záujme podieľať sa na výstavbe areálu i spolupracovať so športovými zväzmi. Xiland je opatrne ústretový, volí skôr vyčkávaciu taktiku. My oscilujeme medzi opatrnosťou a rýchlym postupom, lebo ten areál je pre nás životne dôležitý."

Aký máte dôvod na rýchle riešenie, ktoré je možno riskantné?

„Obávam sa, že po súčasnej generácii by už na novom kanáli nemal kto jazdiť. Areál nechceme stavať kľúčovo pre štvorkajak, Kmeťovú - Kohlovú, Ostrčila. Tí majú dobré podmienky. Chceme, aby slúžil predovšetkým možným nástupcom našej špičky, juniorom a priaznivcov kanoistiky. Stále v nej patríme k extratriede, čo považujem za malý zázrak. Ľudia by si zaslúžili vidieť aj na Slovensku preteky v poriadnych podmienkach. Problémy nám robia neustále zmeny na ministerstve životného prostredia, pravda, aj stav súčasného slovenského športu s viacerými veliteľmi. Skutočne neviem, kto by mal byť v našej veci partnerom pre vládnych činiteľov. Šéf konfederácie športov, prezident olympijského výboru, šéf sekcie športu na ministerstve školstva, splnomocnenec vlády pre mládež a šport?"

Na koľko by vás vyšla výstavba areálu pre kanoistiku i veslovanie?

„Posledný prepočet z januára 2008 je 7,87 milióna eur vrátane DPH. Financie nežiadame naraz, ale trebárs v štyroch až piatich etapách. Tak vznikali úžasné areály v Szegede, Poznani, Záhrebe. Časom popri kanáli a nevyhnutných zariadeniach, ktorými sú lodenica, cieľová veža a trebárs menšie ubytovacie zariadenie, vyrástli prekrásne oázy športu, rekreácie, zábavy. Využívajú ich okrem kanoistov a veslárov triatlonisti, diaľkoví plavci. V okolí inline korčuliari, bežci. Sú tam nenáročné ihriská, reštaurácie i zábavné podniky. U nich bolo, u nás, ak sa vydarí, bude budovanie behom na dlhú trať."

Na čo by mal prispieť štát?

„Kľúčovo má čo povedať do nájomných zmlúv. Stále mu pozemky patria, hoci ich prenajal. Infraštruktúru je možné financovať aj z fondov Európskej únie. Cesty a inžinierske siete nám žiadny investor nepostaví. To, čo dostane kanoistický zväz od ministerstva školstva, slušne zabezpečí výdavky na prípravu, ale rozhodne nepokryje ani centom investičný projekt."

Čo môžete urobiť ihneď?

„Ak myslíte dnes, zajtra, o mesiac, tak dosť málo. Sezóna je v plnom prúde, nemáme čas. Kanoistický zväz v spolupráci s veslárskym splnomocnil šéfa klubu Danube Slovakia Rudolfa Lachkoviča, aby rokoval so Xilandom. Bez zmluvy o prenájme nemôžeme urobiť ani krok, ktorých by bolo potom dosť. Napríklad potrebujeme presadiť výstavbu do investičných plánov Bratislavy, Jaroviec, Bratislavského samosprávneho kraja. Samozrejme, sme realisti. Je kríza. Nie som ekonóm, ale vraj vplyvy vážne pocítime až na jeseň. Keby sme zostali záhaľčivo pasívni a nerokovali o možnostiach, mohli by tam začať stavať súkromníci zariadenia trebárs pre malé jachty, vodné skútre. To je asi aj problém Zlatých pieskov, rozpor medzi potrebami  mládežníckeho a rekreačného športu a iba biznisom."

nedeľa 5. 7. 2009 22:30 | Peter Fukatsch
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.

© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

bp