Archív aktualít

Karloveská zátoka bola a je domovom mnohých hviezd slovenskej i československej rýchlostnej kanoistiky. Vyrastali v chýrnom bratislavskom klube VK Tatran Karlova Ves.    

Vodáci našli domov v zátoke

Sekcia vodnej turistiky v Klube československých turistov v Bratislave fungovala vždy, no podmienky na vrcholový šport ideálne neboli. Vlastne neboli žiadne. A tak dal Vladimír Klecanda, profesor na univerzite Komenského a neskôr prvý predseda klubu, dokopy zopár aktivistov, zohnali peniaze, našli projektanta i staviteľov lodenice. Otvorili ju 24. augusta 1935 a odvtedy sa začala písať história klubu, ktorý až dodnes prešiel viacerými názvami. Tým prvým bol názov: VODÁCI Klubu československých turistov. Lodenica je dodnes dominantou Karloveskej zátoky a v roku 2007 sa stala národnou kultúrnou pamiatkou. „Neboli sme sami, vedľa bola lodenica Kajak klubu Pressburg - dnes lodenica Vinohrady - kde sa stretávali ľudia nemeckej národnosti. Do našej chodili zasa vodáci národnosti slovenskej. Medzi oboma klubmi vždy bola športová rivalita. Ale len tá zdravá, slušná," hovorí tajomník klubu Juraj Hargaš.   

Po vojne prvý „Hargašák"

Rivalita a túžba súťažiť viedla k mnohým pretekom, ktoré sa organizovali. Jazdilo sa viacerými trasami. „Štartovalo sa napríklad až v Devínskom jazere a z Moravy sa pod Devínom prešlo na Dunaj. Hlavný tok sa hodne využíval, doprava na ňom ešte nebola taká silná. Kým bola Karloveská zátoka prietočná a prejazdná, súťažilo sa dokonca na dvoch okruhoch - malom a veľkom," hovorí Juraj Hargaš. Druhá svetová vojna síce pribrzdila rozvoj kanoistického športu v klube i v zátoke, no úplne ho nezastavila. Predsa len, bol to okraj Bratislavy. Len Dunaj bol v tej dobe nebezpečnou zónou a tak sa aktivity preniesli na Váh. „Hneď po vojne sa však vodáci zaktivizovali, vrátili sa, a z tradície viacerých pretekov sa vyprofilovalo najznámejšie podujatie nášho klubu Hargašov memoriál. Na počesť môjho strýka Ivana Hargaša, ktorý zahynul v Slovenskom národnom povstaní. Prvý ročník sa konal 20. júna 1946, časom menil miesta i dĺžky tratí, ale dodnes si zachoval status vytrvalostných pretekov." Tento rok sa uskutočnil už jeho 67. ročník.

Veľké mená

Spomenúť všetky dôležité mená, ktoré sa „potulovali" po lodenici a písali históriu klubu sa nedá. Za všetkých spomeňme azda Vladimíra Klecandu, prvého predsedu klubu, Konštantína Čárskeho, druhého predsedu, ktorý stál na čele neuveriteľných 50 rokov. Olympionik Ľubomír Kadnár bol tretím predsedom v poradí. Štvrtým je Ivan  Hargaš. „Popri nich určite musíme spomenúť aj dve ďalšie osobnosti. Olympionik Ján Matocha bol nielen skvelým pretekárom, ale aj trénerom, dodnes je častým hosťom v našej lodenici. Aj ďalší olympionik, Ladislav Čepčiansky patrí k veľkým postavám klubu," dodáva Juraj Hargaš.

Z minulosti je súčasnosť i budúcnosť

Klub prežil horšie i lepšie časy, ale čo je podstatné - prežil. V súčasnosti má do 300 členov. Približne 50 z nich sú pretekári, ostatní sa venujú vodáckej turistike a aktívne sa zúčastňujú na bohatom živote klubu. „Za posledné štyri roky sa nám stabilizovala trénerská partia, ktorá sa venuje mládeži, pretekárom. Robíme si nábory, snažíme sa podmienky v klube vylepšovať ako to ide a postupne nám to prináša výsledky. Vyrastajú u nás kvalitní mládežnícki reprezentanti, obsadili sme 4. miesto v Slovenskom pohári. Radi by sme v tomto trende pokračovali aj v budúcich rokoch," dodal Juraj Hargaš.

SZRK, Prokop Slováček, foto VK Tatran, reprofoto - publikácia „75 výročie lodenice"

(výber klubov je náhodný)