S hlbokým žiaľom a zármutkom v srdci sme 31.12.2015 prijali správu o tom, že nás po dlhej, ťažkej a zákernej chorobe navždy opustil Vojtech Halmo - náš Vojto, ujo Vojto, Béla, Béla bá, vynikajúci Človek, výnimočný Pán Tréner.
Jeho celý život bol spätý s kanoistikou. Bol neoddeliteľnou súčasťou veľkej rodiny rýchlostných kanoistov nielen v Komárne, na Slovensku, ale aj v Československu.
O svojich úspechoch veľa nehovoril. Už vo svojom mladom veku však patril medzi československú kanoistickú špičku. Možno málokto vie, že v roku 1971 sa vôbec ako prvý pretekár z Komárna zúčastnil ako člen československej reprezentácie Majstrovstiev sveta v Belehrade. Od lásky ku kanoistike, od tvrdej a poctivej prípravy ho neodradila ani skutočnosť, že aj napriek vynikajúcim výkonom nebol nominovaný na Olympijké hry v Mníchove v roku 1972. Naďalej bojoval a dosahoval úspechy.
Cenné skúsenosti, ktoré získal počas bohatej a úspešnej športovej kariéry, naplno rozdával chlapcom a dievčatám ako tréner. Počas jeho viac ako tridsaťročného trénerského pôsobenia vychoval množstvo skvelých pretekárov, mladých ľudí, ktorí sa uplatnili nielen na športovom poli, ale aj v iných oblastiach života.
Keď cítil, že sa práci, ktorú miloval, už nemôže naplno venovať, rozhodol sa z trénerskej pozície odísť. Na kajakáreň, na ľudí v nej, na chlapcov a dievčatá však nezanevrel. Tešil sa z úspechov nielen svojich bývalých zverencov, ale ja z úspechov mladej, nastupujúcej generácie chlapcov a dievčat. Sledoval ich výkony, radil im, pomáhal a povzbudzoval ich. Učarovala mu aj práca s drevom a kameňom, oddávaval sa ja tejto práci s radosťou, celým svojim srdcom a dušou.
Ujo Vojto zvládal všetky prekážky v živote. Boj so zákernou chorobou však už žiaľ nedokázal zvládnuť. . .
Vojto, ďakujeme za všetko, nikdy nezabudneme, zostaneš navždy v našich srdciach.
Česť jeho pamiatke !
(www.kajakkomarno.sk)
Zdiela¶ na Facebook-u