Archív aktualít

S ôsmym miestom v K1 na 1000 metrov, na olympiáde určite krásnym umiestnením,  by mohol byť spokojný. Peter Gelle sa však aj deň po finále ťažko vyrovnával s tým, že v ňom nemohol predviesť, na čo mal. Nie však vlastnou vinou. Príroda zariadila, že na trati musel zvádzať nerovný boj - pre riasy v jeho dráhe.

Po finále si prejavoval silné emócie - hnev i sklamanie. Opadli trocha tieto pocity deň po pretekoch?

„Ani deň po nich mi nepomohol zmieriť sa s výsledkom z utorka. Myslím, že to ešte potrvá. Rozprával som sa s viacerými súpermi, ktorí tiež chytili riasu a všetci boli rovnako nahnevaní a smutní. Vlastnú neschopnosť by som strávil určite ľahšie než to, čo sa mi prihodilo."

Zmena pohľadu s odstupom časom ešte asi iba príde, ale ak máš teraz zhrnúť svoje účinkovanie v Riu, čo ti z toho vychádza?

„Určite to s odstupom času budem vidieť inak. Aj teraz som hrdý na svoj výsledok, byť v singlovom finále na OH je čosi úžasné, ale nemôcť vo finále nechať všetko, je to najhoršie čo sa môže športovcovi prihodiť."

Chcel si viac ako ôsme miesto, to je jasné, na druhej strane dostať sa do finále na olympiáde, medzi najlepších osem na svete, má svoju veľkú  hodnotu - navyše to bol tvoj primárny cieľ. Dívaš sa na to aj z tohto hľadiska?

„Snažím sa to brať čo najpozitívnejšie, ale ešte mi to nejde."

Napriek tomu, že príroda bola proti, neprehodnotíš svoje slová, ktoré si povedal  bezprostredne po pretekoch, že štyri roky práce vyšli navnivoč...

„Isto tá práca nevyšla navnivoč, veď som bol vo finále. Napriek tomu, že som sa cítil úplne hrozne, bol som dobre pripravený. Akurát že vo finále som to nevedel zhodnotiť."

Možno práve smolné vyústenie vo finále ťa bude motivovať do ďalších mesiacov a rokov. Dokázal si sebe aj iným, že držíš kontakt so svetovou špičkou a stále na to máš. Bude to pre teba motivácia, hnací motor, aby si podstúpil ďalšiu štvorročnú olympijskú tortúru?

„Určite som rád, že som stále v svetovej špičke a ukázal som, že som tu nebol do počtu a treba so mnou rátať. Isto by som rád pokračoval, ale bude to závisieť aj od toho, aké budem mať vytvorené podmienky. Mám rodinu a nechcem ju zanedbávať..."

Komu by si chcel vyjadriť vďačnosť za podporu počas olympiády?

„Veľké ďakujem patrí mojej manželke a deťom. Inšpirujú ma a motivujú, aby som všetko zvládal na výbornú. Mojej rodine, ktorá je stále pri mne a podporuje ma. Obrovské ďakujem vyslovujem môjmu trénerovi Radovanovi Šimočkovi, ktorý toľko času trávi so mnou a dostal ma tam, kde som. Môjmu klubu VŠC Dukla Banská Bystrica, kde mi vytvárali výborné podmienky a vyšli v ústretyi vo všetkom, čo som potreboval. Klubovým kolegom, ktorí mi pomohli hlavne v poslednej časti prípravy, a samozrejme, všetkým fanúšikom, kamarátom, čo mi držali palce."

Na kanál sa zniesla obrovská kritika. Myslíš si, že organizátori mohli a mali urobiť viac?

„Z organizačného hľadiska, aj prípravy kanálu, to bolo hrozne zvládnuté. Je až smutné, že takto môžu vyzerať olympijské hry."

V čom sa líši olympiáda v Riu od londýnskej? Atmosféra, organizácia, podmienky pre športovcov....

„Atmosféra je dobrá, ale v Londýne boli veci na oveľa profesionálnejšej úrovni."

Pôjdeš povzbudiť kolegov kanoistov v  pretekoch? Stihneš sa pozrieť aj na iné športové odvetvia na OH v Riu?

„Bol som sa pozrieť aj v stredu a budem  držať palce, aby sa im vyhlo všetko zlé a darilo sa čo najlepšie. Pokiaľ sa mi podarí, určite sa vyberiem na atletiku."

Čo sa chystáš navštíviť v Riu počas zvyšku pobytu?

„Chcel by som si pozrieť sochu Krista a Cukrovú homoľu. Keď vyjde čas, tak aj slávne schody.\"

Tešíš sa na záverečný ceremoniál na Maracane?

„Dúfam, že dovtedy všetko lepšie strávim a vychutnám si ho."

Ladislav Harsányi