Ivana Kmeťová

Keď jazero je tak blízko...

Na slovíčko s prvou dámou nášho parádneho dvojkajaku Ivanou Kmeťovou

    Pred týždňom sme vám priniesli portrét najusmievajúcejšej sa kajakárky svetovej vodáckej scény, ktorá tvorí polovičku našej skvelej dievčenskej deblovky - Martiny Kohlovej. Dnes dokončíme dielo na tejto šíhlej lodi a na mušku si zoberieme 23-ročnú dámu s veľmi záhadným úsmevom, vždy mimoriadne príťažlivým, a preto aj priťahujúcim objektívy televíznych kamier na najvýznemnejších svetových podujatiach. Ivana Kmeťová sa cieľavedome a poctivo predrala na svetlo sveta z mimoriadne plodnej liahne nováckych vodákov, ktorá už dlhé roky tvrdí muziku v rebríčku úspešnosti svojich pretekárov Slovenského pohára.

   O Ivanka, prečo kajak, prečo pádlo, prečo tá drina na vode?

• - Zcelkom prozaického dôvodu. Keďže som Nováčanka abývame neďaleko jazera, vlastne tak päť minút na bicykli, voľba nebola ťažká. Ešte ako žiačka na základnej škole som jeden čas chodila aj na karate, avšak viac ma priťahovali mažoretky atento spôsob pohybu mi veľmi vyhovoval. Absolvovala som snimi aj niekoľko vystúpení, či už unás vNovákoch, alebo aj vPrievidzi. No ale tá blízkosť jazera avôbec, celá filozofia rýchlostnej kanoistiky, si ma napokon získali.
• - Kto ťa zaúčal do tajov tohto pekného športu?
• - Keď som mala jedenásť rokov azačínala som, tak mojím prvým trénerom bol Ondrej Tóth. Sním som robila prvé zábery na vode ana to nikdy nezabudnem. Odva roky neskôr sa mojím trénerom stal Ľubomír Hagara aprakticky pod jeho vedením som sa už naučila ztej vodáckej abecedy prakticky všetko. Som im preto vďačná za všetko. No aposledné tri sezóny trénujem pod taktovkou reprezentačného trénera kajakárok Filipa Petrlu.
• - Voda je teda jedna vec tvojho doterajšieho života, avšak ruka vruke sňou ide aprelína sa aj škola...
• - Vroku 2004 som maturovala na priemyslovke vNovákoch, ktorá má presný názov Technicko-informačné služby vchémii amomentálne študujem v treťom ročníku na bratislavskej Fakulte manažmentu Univerzity Komenského. Keďže pre prípravu na pekinskú olympiádu som mala prerušené štúdium, teraz to vlastne doháňam. Verím, že štúdium úspešne dokončím abude zo mňa manažérka, možno aj športová. Ktovie...
• - Na čo má kajakárka tvojho rozmeru čas ana čo nemá?
• - No mám ho vprvom rade pre našu rodinu aveľa času strávim so šesťročným synovcom atieto chvíle ma veľmi napĺňajú. No asamozrejme, že čas venujem aj kamarátom apriateľom, asi tak ako každý. Občas mám čas prečítať si, samozrejme, okrem vysokoškolských skrípt, aj nejakú dobrú knihu. Naradšej čítam mysteriózne príbehy, napríklad ma veľmi upútal Brownov Da Vinciho kód. Takže knihy ztakéhoto súdka.
• - Akino?
• - Kino? Asi tak raz za sto rokov...Ale nie, to by mi vychádzalo veľmi mizerné číslo. Skinom je to už horšie, lebo to si vyžaduje čas atak radšej siahnem po DVD nosičoch, čo je praktickejšie ačasovo až tak nie náročné. No adoma si rada pozriem vtelevízii hoci aj seriály zo súčasnosti, napríklad takú Ružovú záhradu, ale aj športovú publicistiku.
• - Ivanka, na ktorý výsledok tak ľahko nezabudneš, aj keď to nie je až také ťažké odhadnúť?
• - Asi na výsledky zvlaňajšieho svetového šampionátu vnemeckom Duisburgu. Strieborná medaila zo šprintu bola našou prvou „veľkou" medailou amali sme znej, samozrejme, obrovskú radosť. No avDuisburgu sme si štvrtým miestom na päťstovke vypádlovali aj olympiádu vPekingu, tak na to sa tiež nezabúda. Akeď zoberieme do úvahy tú obrovskú konkurenciu, čo sa tam zišla, tak jednoznačne vedie Duisburg.
• - Má taký špičkový športrovec vo svojom registri nejaké jedlá, nad ktorýámi krúti nosom?
• - Ja ani nie, zjem prakticky všetko, nejako extra si nevyberám. Naopak, veľmi mám rád ryžu vrôznych podobách aúpravách. Aje jedno, či je na slano alebo na sladko. Také poriadne rizoto nemá páru, to vám poviem. Nevyhýbam sa síce ani mäsitým jedlám, ajasné, že vjedálnom lísku nechýbajú ani cestoviny, veď sme predsa športovci...
• - Adokážeš aj sama niečo „ukuchtiť"?
• - Stým je to trochu poslabšie, avšak také jednoduché jedlá dokážem pripraviť aod hladu by som asi neumrela.
• - Prípravu na novú sezónu ste už začali abude mať niekoľko vrcholov...
• - Áno, začali sme už voktóbri, ale pádlovať sa dalo pomerne dlho aj na vode, chodíme plávať, ďalej do posilňovne abeháme. Ten beh ma až tak neláka, ale čo už. No aktým vrcholom, tak hlavným budú majstrovstvá sveta vKanade, ale ešte predtým sa predstavíme na Akademických MS vBelehrade apotom aj na európskom šampionáte vNemecku. Ešte ktomu aj nejaké Svetové poháre, takže oprogram máme postarané. Keďže vKanade som ešte nikdy nebola, tak sa tam veľmi teším averím, že sa nám tam podarí urobiť aj dobré výsledky. Cez Peking sme sa už nejako dostali, bola to dobrá škola, ktorá nám aj otvorila viac oči. Hoci Londýn je ešte ďaleko, čas veru letí...
• - Počas zimných mesiacov ste vposledných rokoch chodievali na sústredenia za oceán...
• - VSpojených štátoch sme boli už štyri razy, raz na Floride atri razy vSan Diegu, presnejšie vChulla Viste neďaleko mexických hraníc. Atam sa mi aj viac páčilo, mali sme tam prvotriedne podmienky na tréning, jednoducho všetko, čo sme potrebovali na pokojnú anerušenú prípravu. Zrejme sa tam vyberieme opäť.

Našim dvom kvetinkám v reprezentačnom „áčku", teda Ivanke a Martinke držíme palce a tešíme sa na ich úsmevy tesne po príchode do cieľa.

Zhováral sa Peter Buček