14.7. 18:53 - II. kvalifikačné preteky - sobota: Gelle s Botekom odrazili konkurentov, prišli aj prekvapenia | 13.7. 08:20 - V sobotu a v nedeľu sa na Zemníku jazdí o miestenky na majstrovstvá sveta | 11.7. 12:50 - Šance pre mladé talenty: SOV spúšťa 3. ročník grantového programu UKÁŽ SA! | 9.7. 18:13 - Tréner Lachkovič o vystúpení Slovákov na ME v maratóne: Po rokoch prišli solídne výsledky | 8.7. 21:53 - Novácka päťstovka: 4 triumfy Mládkovej, ozddobou aj českí reprezentanti | 6.7. 08:25 - V Novákoch domáce hviezdy Mládková s Myšákom, české esá Havel a Špicar |

Marian Ostrčil pred ME

Na slovíčko s Mariánom Ostrčilom, ktorý necestoval na európsky šampionát do Brandenburgu

  

Keď vietor mení plány...      

Európsky šampionát  rýchlostných kanoistov sa práve rozbieha v nemeckom Brandenburgu a odcestovalo tam spolu pätnásť slovenských reprezentantov. Na veľké prekvapenie v nominácii chýbal vicemajster sveta spred dvoch rokov Marián Ostrčil, ktorý si v Duisburgu 2007 senzačne vypádloval striebornú medailu! A vlani zakľakol do kanoe aj na olympijských hrách v Pekingu, ktoré sa mu však nevydarili tak ako by si želal.     Bomba explodovala vo Zvolene na Môťovskej priehrade, kde sa uskutočnili  tradičné preteky a v rámci nich aj kvalifikačné nominačné podujatie na spomínaný európsky šampionát v Nemecku. Naša kanoistická jednotka teda zostala doma. Čo sa vlastne stalo na hladine priehrady a okolo nej, kde sú príčiny toho, že Marián sa nedostal do 15-členného reprezentačného výberu?

Na to všetko som sa spýtal samotného pretekára, ktorý bez problémov hovoril -ako je človek na neho zvyknutý – o všetkom možnom. S Mariánom sa dá, ako napokon aj so všetkými našimi vodákmi, hovoriť priamo po víťazstvách či prehrách, veď ide len a len o šport. Aj keď tie porážky zvyknú bolieť a škrú človeka, ale život ide ďalej.

 

   -Tak teda, Marián, ako to vyzeralo na Môťovskej priehrade?

    - Nuž teda, na týchto kvalifikačných pretekoch, kde sa malo rozhodovať o nominácii na prvý vrchol sezóny, mi jednoducho nesadol vietor, ktorý tam poriadne fúkal a nedal sa tak zájsť kvalitný výsledok. Troška som sa na hladine potrápil a vyhral to mladý Matej  Rusnák, takže do Nemecka na šampionát odcestoval on a nie ja. 

 

 

   - A ten vietor fúkal na oboch tratiach, teda na päťstovke aj tisícke?

   - Na päťstovke o niečo slabšie, lebo štart bol bližšie k cieľu, ale bolo to zhruba podobné.

   - Je to naozaj  najväčšie prekvapenie tejto kvalifikácie, len čo je pravda. Ale veď vietor fúkal všetkým na štarte, každý s ním musel mať problémy. Žeby bol z opačnej strany, nevhodnej pre teba?

   - To nie, veď všetci sme tam profesionáli  a všetci jazdíme na ľavú ruku, tam problém nebol, to nemôžem povedať, avšak v takomto počasí sa jednoznačne nemalo súťažiť. Spoliehal som sa na to, že súťažná komisia preteky posunie,  odloží alebo že sa ich bude snažiť preložiť na regulárnu vodu, teda tam, kde sú pre všetkých zodpovedajúce regulárne podmienky. No ale vedenie rozhodlo ináč, a mám taký pocit, že mu to vyhovovalo. Asi nemali funkcionári záujem preveriť nás za vyhovujúcich podmienok, ktoré by napokon aj zodpovedali vážnosti celej tejto kvalifikácie.

 - A to hovoríš vážne ?

 - Áno, úplne vážne.

 - Žeby nemalo vedenie záujem usporiadať tieto nominačné jazdy za regulárnych podmienok, to sa mi nezdá...

  - Zrejme nemalo, lebo už dopredu odhlasovali jeho členovia, že súťažiť sa bude za akýchkoľvek podmienok, teda aj keby fúkalo. A to sa aj stalo. Ale veď ja to rešpektujem, zvíťazil môj súper, tak dostal príležitosť v reprezentačnom tíme na európskom šampionáte a hotovo.

   - Kde bol, podľa teba, ten pes zakopaný?

   - Jedine vo vetre. Veď sa nedalo poriadne pádlovať, stále to opakujem. Keď už sme stáli v blokoch, tak  sa mi voda prelievala do lode a keď som sa snažil pohnúť,  tak mi loď zalialo.

   - Akú máš telesnú hmotnosť, koľko vážiš?

   - Presne 96 kilogramov.

   - Nie je to aj o tom, že tvoja váha zohrala vo vetre negatívnu rolu? A vôbec, čo sa dá s tým v podobných situáciách urobiť?

   -  Mimochodom, pravidlá nedovoľujú, aby sme si loď nejakým spôsobom prekryli, ako to majú kajakári, to všetci vieme. Vyššie lode by mohli byť voči veľkým vlnám odolnejšie, mohli by prípadne obmedziť a lebo zamedziť vniknutiu väčšieho množstva vody do lode, ale tým by boli akési nemotorné a nestabilné a veľmi ťažko by sa v nich mohlo normálne pádlovať. Nejazdí sa v nich tak pohodlne ako v normálnych, aké mám napríklad aj ja.

   - Je to veľká irónia, že sa ti toto prihodilo, lebo, podľa všetkého, si mal aj dobrú formu. Veď v Szegede, vo finálovom podujatí Svetového pohára a za výbornej konkurencie, si skončil na kilometri šiesty, čo bol sľubný výsledok...

    - Išlo sa mi celkom fajn a aj môj tréner bol so mnou spokojný. Veď za víťazným Attilom Vajdom, ktorý jazdí o triedu lepšie než jeho ostatní súperi, som nebol až tak ďaleko a len také dve - tri sekundy ma delili od medaily. V rukách som cítil, že mi forma postupne graduje, záverečná príprava sa mi celkom vydarila. Nebol som vôbec unavený, hoci sme poctivo makali. Preto bol  aj môj tréner veľmi prekvapený, čo sa vo Zvolene stalo a že som sa nedostal na majstrovstvá Európy. 

 

 

   - Keď si tak premietneš celý kvalifikačný film v hlave, čo by si urobil inak, než sa stalo v onen víkend vo Zvolene?

   - Keďže nechceli štart kilometra preložiť, nič iné mi nezostávalo, len sa naň postaviť. Nič sa teda nedalo urobiť ináč, nemá význam už nad tým špekulovať. Tak sa rozhodlo a bolo to.

   - Brandenburg a jeho majstrovstvá starého kontinentu sú teda v aute, avšak pred nami je ešte druhý vrchol sezóny, a tým je svetový šampionát v Kanade. A Zrejme by si za Atlantikom veľmi rád štartoval...

    - Už to nemám celkom v rukách ja. Musím počkať, ako sa bude dariť chlapcom v Brandenburgu a či sa prebojujú do finále. Ak nie, tak mám šancu nominovať sa na „svet“ opäť na tej istej zvolenskej vode počas majstrovstiev Slovenska.

 

 

   - Ale je tu opäť možnosť, že na Môťovskej priehrade bude znovu fúkať...

    - To je pravda, tá možnosť tu je. 

 

   Našim reprezentantom držíme na šampionáte palce, aby sa im tam darilo a aby sa domov, v duchu tradícií, vrátili domov opäť s medailami.

                     Zhováral sa Peter Buček