S novým kormidelníkom smer Londýn 2012

Dr. Róbert Petriska novým šéfom Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky

   Naša rýchlostná kanoistika má nové vedenie. Rozhodlo sa o tom na rokovaní Valného zhromaždenia zväzu v Bratislave, kde vo voľbách zvíťazil PaedDr. Róbert Petriska. Postava veľmi dobre známa v celom vodáckom hnutí, najmä z jeho dlhoročného pôsobenia vo funkcii trénera reprezentačného  družstva juniorov. Vo funkcii nahradí na ďalšie volebné obdobie Jaroslava Ostrčila, ktorý doteraz kormidloval jedno z najúspešnejších športových odvetví slovenského športu. Veď práve naši rýchlostní kanoisti spolu s vodnými slalomármi  patria už dlhé roky k tomu najlepšiemu  u nás a voda je preto mimoriadne žičlivý živel v tomto smere. Poďme sa preto porozprávať s Róbertom Petriskom hneď za horúca, ako sa ujal svojej novej funkcie na čele našej kanoistickej rodiny.

• - Najskôr azda gratulácia ktejto funkcii, aj keď sedieť na šéfovskej stoličke býva často nevďačná úloha...

• - Ďakujem pekne za dôveru, ktorú som dostal od delegátov valného zhromaždenia, a chcel by som sa im aj touto cestou poďakovať. Rád by som ju vtejto pozícii nestratil, aj keď viem, že ma čaká veľa roboty. Samozrejme, že je to vprvom rade ozodpovednosti za celý tento úspešný olympijský šport, ktorý dlhé roky robí dobré meno celému Slovensku aprakticky všetci športoví fanúšikovia, ale aj tí, ktorí sledujú šport len okrajovo, dobre vedia oúspechoch našich reprezentantov. Verím, že vtom budeme spoločne pokračovať aj vbudúcnosti.

• - Aké priority ste si pred seba postavili?

• - Vprvom rade by som veľmi rád pokračoval vtejto spomínanej úspešnej línii rýchlostnej kanoistiky ana jej napredovanie, spolu smojimi spolupracovníkmi vo zväze na jednotlivých úsekoch, preto urobíme všetko, čo sa bude dať ana čo nám budú stačiť sily aschopnosti. Lebo aj tento veľmi pekný atradičný olympijský šport napreduje míľovými krokmi dopredu všade na svete anašou úlohou je držať svývojovým trendom krok anestáť od diania bokom. Veľmi by som bol rád, keby sme stále len nehovorili, že čo všetko mládež potrebuje, ale jej to aj dokázali dať. To znamená, vprvom rade náležite odmeňovať trénerov, ktorí sa otalenty starajú, vytvárať lepšie materiálne podmienky vkluboch apostarať sa oto, aby nám neubúdalo toľko mládeži vkritických rokoch, keď postupujú do juniorskej kategórie, ale aj vobdobí 18 - 23 rokov, lebo to je veľké plytvanie atam zaznamenávame najväčší problém. Čiže, popri udržaní si spomínanej línie rýchlostnej kanoistiky musíme utvárať oveľa lepšie podmienky mládeži. Možno to vyzerá ako otrepaná fráza, ale bez toho to jednoducho nepôjde. Veď za uplynlé štyri roky, ale aj viac, sme stratili veľa mladých ľudí vspomínanom juniorskom veku atento úbytok by som sa chcel pokúsiť smojimi najbližšími spolupracovníkmi, nejakým spôsobom spomaliť, alebo - lepšie povedané - aj zastaviť, hoci viem, že to bude zrejme sizyfovský balvan. Toto považujem za jeden znajvážnejších problémov nášho zväzu. No asamozrejme, že veľkou úlohou avýzvou bude aj naďalej vytváranie takých podmienok pre reprezentačné tímy, aby pokračovali vúspešnej ceste aj smerom kolympijskému Londýnu.

• - Naši najúspešnejší pretekári sú členmi stredísk vrchlového športu troch rezortných ministerstiev - vnútra, obrany aškolstva, prostredníctvom ktorých dáva štát peniaze na rýchlostnú kanoistiku...

• - Jednoznačne, bez podpory týchto spomínaných stredísk by som si nevedel ani predstaviť fungovanie našej vodáckej špičky ajej konkurovanie veľmi silnej svetovej konkurencii. Tam majú tí najlepší vytvorené skutočne výborné podmienky na prípravu averím, že to bude aj naďalej. Vstrediskách evidujeme 22 profesionálov acieľom je, aby sa počet miest neznižoval, aby zostal zachovaný, prípadne sa pokúsime, aj keď verím, že to bude tvrdý oriešok, ešte aj zvýšil.

• - - No ale základ je predsa len voddieloch, vkaždodennej čiernej robote doslova ado písmena vodáckych fanatikov, ktorí neúnavne odovzdávajú svoju energiu, skúsenosti a vedomosti ostatným, najmä mládeži...

• - No to je samozrejmé, bez nich by to absolútne nešlo ana nich stojí vlastne celá naša kanoistika. Vpredchádzajúcich riadkoch sme hovorili už otej nadstavbe, ale tá sa dá robiť len vo veľmi úzkej spolupráci sklubmi. Preto je veľmi dôležitá apritom aj citlivá otázka odmeňovania trénerov mládeže, aj keď vieme, že drvivá väčšina to vlastne nerobí ani pre peniaze, je to ich poslanie, celoživotný koníček, ale bez náležitej odmeny avykrytia ďalších nákladov sa nepohneme ďalej. Matematika je ľahká...

• - Robo, aj keď ťa poznajú vširokej vodáckej rodine za tie roky všetci, predsa len, tieto riadky môžu na našej stránke čítať aj menej zainteresovaní anemusia byť ani od vody, predstav sa nám, prosím.

• - Vyrastal som vo vodáckej liahni vNovákoch, keď mojim prvým trénerom bol Ladislav Krasický aten ma naučil aj prvé zábery s pádlom.(Mimochodom, výrazná postava tohto športu, fanatik vtom najlepšom slova zmysle, človek sveľkým srdcom, veľký mág aodborník na všetko od vody...- pozn. autora.) VNovákoch som bol do roku 1979, začal som študovať na prievidzskom gymnáziu, ktoré som dokončil potom vBratislave na Bilíkovej ulici. Už neuveriteľných 30 rokov bude, čo som členom Slávie UK. Vyštudoval som trénerstvo na Fakulte telesnej výchovy ašportu Univerztity Komenského vBratislave so špecializáciou na rýchlostnú kanoistiku. Po štúdiách som nastúpil do ŠKP Bratislava, kde som začal strénerstvom ako asistent, žiaľ, už nebohého Tibora Polakoviča. Od roku 1991 až do roku 2005 som bol reprezentačným trénerom juniorov Slovenska, pracoval som teda na zväze, amal som šťastie, že som mal možnosť viesť na najvýznamnejších svetových juniorských podujatiach vynikajúcu generáciu pretekárov, zktorých sa neskôr stali aj olympijskí asvetoví medailisti. Začalo sa to vroku 1993 na MS juniorov vRačiciach, kde si dvojkajak Kužel - Šimočko vybojoval zlato na kilometrovej trati, tam sme to robili spolu strénerom Jaroslavom Zigom zTrenčína, odva roky neskôr sa zJaponska vrátila domov úspešná výprava, kde si komárňanský štvorkajak vzostave Riszdorfer, Bača, Hluško aBogdáni vypádloval dve zlaté medaily, aj za účasti ich úspešného trénera Ladislava Polhammera, vroku 1999 vZáhrebe to bolo ďalšie zlato dvojkaku R.Riszdorfer - Vlček na tisícke, opäť strénerom Ladislavom Polhammerom avroku 2001 vbrazílskej Curitibe bronz dvojkajaku Belovič - Martínek strénerom Vladimírom Mrvom. To boli tie pódiové umiestnenia, ale chlapci adievčatá dosiahli aj ďalšie pekné výsledky na rôznych iných regatách asvoje majstrovstvo potom rozvíjali aj medzi dospelými. Od roku 1985 som vlastne spojený srezortom Ministerstva školstva, kde aj vsúčastnosti pracujem vo funkcii vedúci manažér Národného športového centra.

• - Takže, nám nezostáva nič iné, len Robovi Petriskovi zaželať na novom poste prezidneta Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky veľa úspechov ašťastnú ruku aaby tú našu spoločnú loď dobre kormidloval nielen vnajbližšej sezóne, ale najmä smerom klondýnskej olympiáde vroku 2012.
• - Zhováral sa Peter Buček