Archív aktualít

PEKING 22. augusta (SITA) - Postupnosť výsledkov slovenského štvorkajaka na olympijských hrách sa nezastavila a pokračuje. Po štvrtom mieste v Sydney 2000, treťom v Aténach 2004 skončil tentoraz vo "formule 1" rýchlostnej kanoistiky v Pekingu druhý. V cieli boli po kilometri rýchlejší iba Bielorusi. Slováci Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček a Juraj Tarr odrazili v záverečných metroch nápor Nemcov. "V cieli som si myslel, že nás predstihli ešte aj Nemci. Mali lepšie rozbehnutú loď, videl som ich tretieho člena posádky predo mnou. Potom však Riči zbadal tabuľu a zakričal, že sme druhí," opísal prvé momenty po dojazde do cieľa Erik Vlček. Zo súčasnej posádky iba on a Richard Riszdorfer sedeli v slovenskom štvorkajaku vo všetkých troch olympijských vystúpeniach. Michal Riszdorfer chýbal v Sydney, Juraj Tarr v Aténach.
   Boj o zlato na olympiáde nie len súbojom sily, techniky, ale aj taktiky. Podľa šesťnásobného majstra sveta a desaťnásobného šampióna starého kontinentu Erika Vlčeka práve takticky zvládli boj o najcennejší kov najlepšie Bielorusi. V rozjazde "pustili" pred seba Nemcov a Maďarov, ktorí tak získali právo štartu v stredných dráhach. Oni si postup do finále postrážili z tretej pozície, ktorá ich odsunula mimo dohľad hlavných favoritov. Preteky tak absolvovali akosi mimo centra hlavného záujmu. "Vedeli sme, že Bielorusi tiež budú dobrí, ale skôr sme počítali s Maďarmi a Nemcami. Mali sme výhodu, že tieto dve lode boli vedľa nás. Bielorusi to však mali veľmi dobre vyšpekulované. V rozjazdách si strážili svoju pozíciu, nechali, nech sa pobijú o víťazstvo Maďari s Nemcami. Boli tak v krajnej dráhe, nemali sme o nich veľký prehľad," potvrdil výbornú taktiku Bielorusov Erik Vlček.
   Podobne to chceli zahrať aj slovenskí reprezentanti. Keby skončili v rozjazde druhí, mali by vo finále šiestu dráhu, v ktorej by v prípade vetra z pravej strany boli ukrytí pod tribúnou. Ich rozjazda sa však vyvíjala tak, že nechceli riskovať umiestnenie až na 4. priečke. Medzi druhou a štvrtou loďou boli totiž minimálne rozdiely. Vo finále po triumfe v rozjazde išli v štvrtej dráhe, vedľa seba mali Nemcov i Maďarov. "Napokon to bolo asi jedno. Možno dnes bola ešte lepšia štvorka ako šestka. Mali sme vedľa seba Maďarov a Nemcov a mohli sme si ich kontrolovať. Šestka by asi nebola vhodná, lebo by sme s nimi nemali priamy kontakt," nahlas rozmýšľal víťaz ankety Rýchlostný kanoista roka na Slovensku v predchádzajúcich dvoch sezónach. "Odštartovali sme veľmi dobre. Hneď na začiatku sme odrazili Maďarov a Nemcov. Boli to dobré pocity, v polovici trate som veril, že by to mohlo byť aj zlato. Potom som si všimol, že to Bielorusi nakopli. My sme pridali, ale dnes sme na nich nemali," chlapsky priznal Erik Vlček.
   Spokojný s výsledkom bol aj ďalší "konštantný" člen posádky štvorkajaka Richard Riszdorfer. Práve on ako "háčik" lode videl prvý výsledkovú tabuľu, na ktorej zasvietila pri značke SVK dvojka potvrdzujúca zisk striebra. Keďže Nemci útočili zozadu, neboli si so svojím umiestnením bezprostredne po dojazde istí. "Keby sme zo seba nedali všetko a boli by sme strieborní, tak by nás to škrelo. Teraz nás teší aj striebro. V závere som si už myslel, že sa opäť vrátili staré časy a prehrali sme s Nemcami. Máme za sebou vydarený rok, v pretekoch sme predali všetko, čo je v nás. Išli sme si svoje tempo. Bielorusi boli od nás ďalej, nemohli sme ich odkontrolovať, ako na tom sú. Išli skvele. Padol mi obrovský balvan zo srdca. Keď som videl na tabuli výsledok, vykríkol som, akoby sme získali zlato," neskrýval radosť zo zisku vzácneho kovu 27-ročný Richard Riszdorfer. Hneď však priznal, že majú ako posádka pred sebou ďalší cieľ - radi by pokračovali vo výsledkovej postupke a o štyri roky v Londýne by sa chceli konečne tešiť zo zlata. "Musím teraz povedať, že žiaľbohu ďalšie štyri roky musíme čakať na olympijské víťazstvo," zakončil jeden z najlepších "háčikov" na svete

bp