12. júl 2009
Ministerstvo školstva prehodnotilo svoj zámer mesačne až do konca
života vyplácať najúspešnejším slovenským športovcom trojnásobok
životného minima. Rentu chcelo poskytovať všetkým športovcom, ktorí
získali zlatú, striebornú alebo bronzovú medailu na olympijských či
paraolympijských hrách a majiteľom zlatej medaily z majstrovstiev
sveta. Mikolaj sa rozhodol vyškrtnúť návrh zo septembrového Plánu
legislatívnych úloh vlády SR na rok 2009 na základe zásadných
pripomienok štyroch rezortov - Ministerstva financií SR, Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva obrany SR a
Ministerstva vnútra SR.
Legislatíva mala riešiť nepriaznivé dôsledky po skončení aktívnej
športovej činnosti na sociálne postavenie a pracovné zaradenie
športovcov, ktorí sa významným spôsobom zaslúžili o športovú
reprezentáciu Slovenska. Športovci totiž majú počas vrcholovej kariéry
obmedzený prístup k vzdelaniu, čo im spôsobuje ťažkosti pri uplatňovaní
sa po skončení aktívnej športovej činnosti. Peniaze na osobitý finančný
príspevok pre športovcov mali v rámci svojich rozpočtov poskytovať MŠ
SR, MO SR a MV SR úsporou z bežných výdavkov. Mesačný príspevok by sa v
súčasnosti vzťahoval na 147 športovcov, ktorým by rezorty vyplácali
ročne asi 946 844 eur. Väčšinu peňazí, pre 125 športovcov, malo poskytovať ministerstvo školstva.
Rezorty považovali návrh zákona za diskriminačný voči tým
športovcom, ktorí nespadajú pod výsluhový dôchodok v silových rezortoch
a súčasne nebudú spĺňať podmienky navrhovaného zákona, teda nedosiahnu
také umiestnenie na olympijských hrách, paraolympijských hrách alebo
majstrovstvách sveta, aby získali doživotný príspevok. Kritici zákonu
vyčítali, že chce ustanoviť financovanie príspevku na rezortnej báze,
pretože odmeny by mali dostávať úspešní reprezentanti Slovenska,
respektíve Československa a nie reprezentácia jednotlivých rezortných
stredísk. Ministerstvá chcú zároveň prenechať celé vyplácanie renty
výhradne na ministerstve školstva, pretože ostatné rezorty na to nemajú
prostriedky alebo ich nezahrnuli do rozpočtového plánu na roky 2010 až
2015. Jedným z argumentov bola i hospodárska kríza.
SITA,bb