Archív aktualít

TÉMA: AKÝ JE STAV SLOVENSKÝCH ŠPORTOVÍSK? MÁME NA USPORIADANIE MAJSTROVSTIEV SVETA ALEBO EURÓPY?

Minulý týždeň sme zosumarizovali úspechy slovenských športovcov za prvý polrok. Bolo ich ako kvetov na tatranských lúkach a pohodlne sme z nich vyskladali tridsaťmiestnu hitparádu. Zároveň sme však konštatovali, že medaily na Slovensku nemajú dostatočný efekt v následnom rozvíjaní materiálno-technickej základne ani len pre úspešné športové odvetvia. Chýbajú moderné multifunkčné arény, štadióny s potrebným vybavením a infraštruktúrou vhodné na medzinárodné využitie. To je úzky profil na Slovensku ako kedysi banány a pomaranče na pultoch zelovocov.

V zásuvkách športových zväzov pritom existujú projekty, „do tužky“ architekta vyskladané poznatky o krásnych arénach. Následná realizácia je však nezriedka pomalá. Stačí sa pozrieť na naťahovanie sa v súvislosti s výstavbou Národného futbalového štadióna v Bratislave. Aspoň, že sa prelomili ľady, keď ide o hokejové MS 2011. Pýchou východného Slovenska je košická Steel aréna, jedno z dejísk MS, ktorou sa chvália aj pred turistami. Verme, že taká bude aj bratislavská hala.

Slovensko však nemá univerzálnu multifunkčnú halu. Podobnú tej, akú si postavili Česi v Prahe, alebo akú majú už roky v Budapešti. Na Slovensku haly, ktoré stáli za to, starnú - spomeňme iba bratislavské Pasienky - alebo už neslúžia pôvodnému účelu ako žilinský Bôrik. V Košiciach zachraňuje situáciu Steel aréna, ale tiež nie je použiteľná na všetky športy...

Na Slovensku sa nedá zorganizovať veľké a prestížne atletické podujatie? Nepreháňajme s nárokmi - ani klasické majstrovstvá Európy. Veľká atletika odišla zo štadióna Interu do Banskej Bystrice a do Dubnice, ale oba štadióny stačia ešte tak na ME družstiev v meste pod Urpínom a dobre obsadený medzinárodný míting na Považí.

O nič ružovejšie to nie je v zimných športoch. Finančná injekcia na výstavbu novej multifunkčnej budovy pomohla zachrániť najvýznamnejšie biatlonové podujatia v Osrblí a odozvou na to je pridelenie Svetového pohára 2009 a majstrovstiev Európy 2012 na Horehronie. Klasické lyžovanie však vrávorá z hľadiska medzinárodných vrcholov na Štrbskom Plese. Zjazdársky Svetový pohár už na Slovensku dlho nebol.

Pýtate sa, na čo by nám boli v súčasnej ekonomickej situácii majstrovstvá sveta alebo Európy, za ktoré tu horlíme? Nuž na to, aby si slovenský šport a jednotlivé zväzy finančne pomohli. Marketingovo sú dnešné veľké podujatia nastavené tak, že si na seba zarobia. A čosi by aj zvýšilo – napríklad na rozvoj daného športu na Slovensku, na zaplatenie trénerov mládeže. Teda na budúci rozvoj.

Slovensko patrí do prvej päťdesiatky krajín sveta v športových úspechoch. Stačí sa pozrieť na olympijské štatistiky. V rozvoji športovej infraštruktúry by však malo problém zmestiť sa do stovky. To je nelichotivé, ba až zahanbujúce.

ĽADOVÝ HOKEJ: Tak predsa...

ZÁKLADNÁ OTÁZKA: MÔŽE V SÚČASNOSTI USPORIADAŤ VRCHOLNÉ MEDZINÁRODNÉ PODUJATIE?

ODPOVEĎ: PRIPRAVUJÚ PODMIENKY NA MS 2011

Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave prechádza totálnou rekonštrukciou. (foto: DUŠAN KOUTNÝ)

S veľkým oneskorením, ale predsa! Tak by sa dal charakterizovať stav, v akom sa ocitol slovenský hokej po úspechoch na začiatku tohto tisícročia. Medaily z majstrovstiev sveta našli najprv odraz iba v sľuboch politikov. Medzitým nám odíde možno polovica úspešnej generácie hráčov, kým sme sa dopracovali k tomu, že krajina, ktorá je ešte stále dobrá medzi mantinelmi, bude mať čoskoro aj dve výborné arény. Po deviatich rokoch od zisku zlata na majstrovstvách sveta v Göteborgu sa uskutoční v Bratislave a Košiciach svetový šampionát.

Efekt naplnených námestí po úspechoch odplával medzitým nadol Dunajom. Nadšenie sa vyparilo po niekoľkých nezdaroch a boľavých prehrách, ale svetový šampionát v roku 2011 môže nanovo čosi naštartovať. Očakávame, že minimálne zmobilizuje ešte raz jednu úspešnú hráčsku generáciu a vyvolá internetovú bitku o vstupenky na slovenské zápasy. MS pomôžu hoteliérom, službám v oboch mestách, nezanedbateľný bude prínos pre cestovný ruch. To je ten spomínaný multiefekt veľkého medzinárodného podujatia.

Košická Steel aréna potrebuje ešte doplniť k súčasnému objektu tréningovú halu a ďalších „sto“ náležitostí vo vybavení. Celkové rozpočtové náklady na rekonštrukciu Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave sú 74,822 milióna eur, čo je po starom 2,2 miliardy korún.

Podľa všetkého na Slovensku môžeme byť o necelé dva roky svedkami výborných MS. Vďaka všetkým, ktorí sa zaslúžili o tú šancu.

ATLETIKA: Beh na dlhú trať

ZÁKLADNÁ OTÁZKA: MÔŽE V SÚČASNOSTI USPORIADAŤ VRCHOLNÉ MEDZINÁRODNÉ PODUJATIE?

ODPOVEĎ: NIE

„Úrovňou zodpovedajúcich štadiónov na ľahkú atletiku máme veľmi málo a sú sústredené skôr na západe a strede Slovenska,“ začala hovoriť obšírnejšie o nastolenej téme Mária Mračnová, predsedníčka Slovenského atletického zväzu (SAZ). „Na východe máme jedinú jednu dráhu v Košiciach. Mesto Humenné nedávno vyčlenilo 400-tisíc eur na 400-metrový tartanový ovál. Aj naše nové štadióny by potrebovali vylepšiť technické zabezpečenie, staršie obnovu tartanu. Kvalitne urobený štadión by stál podľa starších prepočtov 22 až 27 miliónov korún, čo je približne 700 000 až 900 000 eur. Čo by som v súčasnej situácii najviac uvítala, to by bolo, aby pri každej škole vybudovali 250 až 300-metrový ovál s umelou hmotou, čo by bola najrozumnejšia investícia pre šport na Slovensku. Nedarí sa však o tom presvedčiť zodpovedných za šport, hoci o to bojujem. Vždy je to o tom, ktorá košeľa je komu bližšia.“

Atletickým vrcholom z medzinárodného pohľadu sú u nás majstrovstvá Európy družstiev, jedna z ich nižších líg, na Štadióne SNP v Banskej Bystrici a míting Atletický most v Dubnici. Na klasické majstrovstvá Európy (usporiadanie majstrovstiev sveta je pre našu krajinu vylúčená vec) však momentálne Slovensko nemá adekvátny štadión so zodpovedajúcou infraštruktúrou.

„Na európsky šampionát by bol potrebný úplne nový štadión, asi na ,zelenej lúke', aj s rozcvičovacím štadiónom. Bol jeden projekt v Bratislave za Petržalkou, kde mala byť aj hala, aj rozcvičovací štadión, aj vodný park, aj kanoistická dráha,“ podotkla Mračnová.

Na Slovensku by sa podľa atletickej šéfky dali zorganizovať juniorské majstrovstvá sveta alebo Európy.

„V tejto súvislosti sme uvažovali o Banskej Bystrici. Tamojší štadión nie je zlý, potrebuje však tiež technické vylepšenia. Aj juniorské podujatie si vyžaduje oveľa vyššie nároky na ubytovanie, aké boli v júni počas majstrovstiev Európy družstiev pod Urpínom. Európska atletická asociácia vie, kde môže prideliť toto podujatie, v Banskej Bystrici sme si overili schopnosti organizátorov... Stálo by za to pouvažovať nad usporiadaním klasických ME. Opakujem, nemáme však špičkový štadión.“

SAZ prispieval v minulých rokoch na materiálno-technické zabezpečenie štadiónov pre potreby atletiky. Prerozdelil 12 miliónov korún Novému Mestu nad Váhom, Dubnici, Trnave a Košiciam. Aj na to sa však už minuli prostriedky.

Zväz má k dispozícii technický projekt modelového atletického štadióna - ako má vyzerať dráha a sektory podľa pravidiel IAAF.

„S Národným atletickým štadiónom sa uvažovalo v prvom kole s Pasienkami v Bratislave. Bola tam hala, vedľa rozcvičovacie slovanistické ihrisko. Ale keď vznikol problém s búraním, ustúpilo sa od toho. Škoda, na Pasienkoch bola dlhoročná tradícia so skvelým mítingom. Už som spomínala projekt za Petržalkou, kde sme hovorili, že by tam mohli byť majstrovstvá Európy...“

Atléti už o tom aktuálne nehovoria.

FUTBAL: Zatiaľ je to len bájka

ZÁKLADNÁ OTÁZKA: MÔŽU V SÚČASNOSTI USPORIADAŤ VRCHOLNÉ PODUJATIE?

ODPOVEĎ: NIE

Kedy sa konečne začne s prestavbou štadióna na Tehelnom poli? (foto: ARCHÍV/ĽUBOŠ PILC)

Podľa licenčného systému UEFA v súčasnosti nie je na Slovensku ani jeden štadión, ktorý by spĺňal náročné kritériá na usporiadanie vrcholných súťaží.

Aj keď sa už dávnejšie hovorí o naliehavej potrebe postaviť Národný futbalový štadión v hlavnom meste, s jeho výstavbou sa ešte nezačalo. Búracie práce, ktoré sa mali na Slovane prvý raz začať na jar 2007, zostali iba v plánoch a na papieri. V súvislosti s týmto termínom demolačných prác sa často hovorilo o bleskovej výstavbe celého objektu a v decembri 2009 mali slávnostne prestrihnúť pásku a urobiť prvý výkop. Na Tehelnom poli však vládne podozrivé ticho... Prečo? Zatiaľ sa nevie, kto bude výstavbu financovať. Pôvodne ju mali kryť súkromné zdroje, ale to v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy padlo.

K téme (ne)výstavby Národného futbalového štadióna na Tehelnom poli sa svojho času vyjadril i predseda vlády SR Robert Fico. Podľa jeho slov postaviť dôstojný stánok pre futbalistov je veľmi dôležitá vec, pretože ide o reprezentáciu Slovenska. Jedným dychom však dodal, že štát nechce podporovať megalomanské projekty, na ktoré v súčasnosti nie sú podmienky a stačí mu futbalový štadión, ktorý bude spĺňať všetky prísne bezpečnostné a iné medzinárodné kritériá. Vláda prejavila ochotu finančne podporiť výstavbu nového štadióna. Podľa našich unformácií je pripravená dať 60 miliónov eur, ale nie teraz. Navyše žiadfa, aby významnú úlohu zohralo aj mesto a možno z toho nakoniec nebude národný, ale mestský štadión.  Čert to ber, len nech je.

Keď bude mať bájka o novom futbalovom štadióne dobrý koniec, možno sa niekedy dožijeme aspoň vrcholného mládežníckeho podujatia, ba po úpravách by mohol privítať finále Európskej ligy.

To je však asi strop možností slovenského futbalu z pohľadu organizácie najvýznamnejších futbalových akcií.

BIATLON: Areálu v Osrblí nové „srdce“

ZÁKLADNÁ OTÁZKA: MÔŽE V SÚČASNOSTI USPORIADAŤ VRCHOLNÉ PODUJATIE?

ODPOVEĎ: PRIPRAVUJÚ PODMIENKY NA SP 2009

Národné biatlonové centrum (NBC) v Osrblí zažilo veľa svetových podujatí: od majstrovstiev sveta 1997 až po viaceré preteky Svetového pohára. Zub času sa však podpísal na stave infraštruktúry. Po roku 2003 nemali horehronskí organizátori financie na obnovu budov v areáli. Štadiónu hrozilo, že už ani na Európsky pohár (IBU Cup) nebude dostatočne vybavený.

Od jesene minulého roka sa to však výrazne zmenilo. Staré budovy v areáli zvalili, stavbári postavili ešte v roku 2008 nový most pre bežecké trate a od začiatku jari 2009 „skladajú“ novú dvojsposchodovú multifunkčnú budovu na mieste niekdajšieho hľadiska. Hotový majú už päťdesiatmetrový tunel pod zemou, ktorým sa budú športovci presúvať na strelnicu. Srdce NBC nadobudne úplne iný vzhľad, aký ľudia roky poznali. Stavebné firmy majú dielo dokončiť v polovici októbra 2009, následne očakávajú v Osrblí inšpekčný tím Medzinárodnej biatlonovej únie, ktorý rozhodne o tom, či Breznu-Osrbliu predĺžia A-licenciu, potrebnú na organizovanie vrcholných svetových podujatí. Bez multifunkčnej budovy by nemalo nárok získať ju. Od 17. decembra bude hostiť Brezno-Osrblie 3. kolo Svetového pohára v biatlone.

Finančné prostriedky na prestavbu NBC pochádzajú zo štátnych zdrojov. Zatiaľ urobili stavebné práce za 1,5 milióna eur, ruch však ešte neutíchol.

KOLEKTÍVNE ŠPORTY: Najlepšie parametre v Poprade

ZÁKLADNÁ OTÁZKA: MÔŽU V SÚČASNOSTI USPORIADAŤ VRCHOLNÉ PODUJATIE?

ODPOVEĎ: NIE

Aj viceprezidenta SOV pre letné športy Ľubora Halandu milo prekvapil výpočet úspechov slovenského športu v prvom polroku.

„Vzhľadom na to, v akých podmienkach pracujeme a koľko máme k dispozícii financií, je to až neuveriteľné. Vzťahuje sa to aj na športové haly, ktorých máme akútny nedostatok. Ak mám hovoriť za loptové hry basketbal, volejbal a hádzanú, tak všetci narážame na ten istý problém – akútny nedostatok športových hál,“ poznamenal.

Halanda šéfuje Slovenskej volejbalovej federácii. Aj samotní reprezentanti sa uplynulý víkend v Humennom presvedčili o tom, že aj keď u nás nájdeme novšie haly, v takom sparnom lete môže vzniknúť problém, pokiaľ nie sú aklimatizované. Z nedávnej minulosti vytiahol ďalšiu zaujímavosť. „Spoločne s Rakúskom sme mali záujem usporiadať ME volejbalistov v roku 2011. Spoliehali sme sa na to, že v Bratislave postavia novú multifunkčnú halu alebo zimný štadión. Rátali sme s tým, že v máji by v nej boli majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji a v septembri by sa v nej odohrala jedna zo skupín európskeho šampionátu.“

Realita však bola iná. „Trúfam si povedať, že samostatne ako krajina nemôže usporiadať vrcholné európske či svetového podujatie ani jeden z kolektívnych športov. Potrebujeme na to viac hál i viac kvalitných hotelov,“ poznamenal.

Volejbalisti sa pohrávali aj s myšlienkou odohrať reprezentačné zápasy v košickej Steel aréne. „Jej projektanti však zabudli na iné športy a na hracej ploche chýbajú diery na stĺpy na sieť. Som však v kontakte s hokejovým zväzom, aby s tým pri rekonštrukcii Zimného štadióna Ondreja Nepelu rátali. Napríklad v pražskej O2 aréne si ich predpripravili a aj preto mohli Česi v nej v tomto roku organizovať finálový turnaj Ligy majstrov.“ Vynovený bratislavský „zimák“ by tak mal byť prispôsobený aj pre halové športy a na vrcholnej úrovni by sa v ňom mohli hrať i basketbal, hádzaná a volejbal. Halanda vyzdvihol príklad vodného slalomu, ktorý má dva kvalitné areály, jeho športovci majú kde dobre trénovať a hostiť vrcholné podujatia. Z kolektívnych športov sa takým zázemím nemôže pochváliť nikto.

Problém by mohlo vyriešiť prípadné Národné športové centrum. „Už niekoľko rokov sa o tom diskutuje, v minulosti sme uvažovali o Bojniciach či Myjave, kde by stačilo dobudovať niektoré veci. Vzhľadom na súčasnú finančnú krízu však v najbližšej budúcnosti takýto projekt nehrozí.“

Napríklad aj najodvážnejšie myšlienky – vo volejbale by to bola účasť vo Svetovej lige, v ktorej by sa výkonnostne Slováci podľa nás nestratili - padá okrem financií na kapacitách hál. „Domáce zápasy Európskej ligy sme v tomto roku odohrali v Poprade a v Humennom. Mohli by sme ju organizovať na výnimku od CEV i v Leviciach, ale tam pre zmenu nie je žiadny vyhovujúci hotel,“ zdôraznil Halanda.

Čo sa týka rozmerov, konštrukcie haly či prostredia, má najlepšie parametre popradská Aréna. Volejbal i basketbal sú tam doma, nie je tam však hádzanárske zázemie.

STREĽBA: Nádejou areál v Trnave

ZÁKLADNÁ OTÁZKA: MÔŽE V SÚČASNOSTI USPORIADAŤ VRCHOLNÉ MEDZINÁRODNÉ PODUJATIE?

ODPOVEĎ: NEMÁME STRELNICE ANI ELEKTRONICKÉ STAVY

Dočká sa skeetarka Danka Barteková vrcholného podujatia na Slovensku? foto: archív, ĽUBOŠ PILC

Na to, aby sa Slovenský strelecký zväz mohol uchádzať o usporiadanie niektorej z vrcholných európskych či svetových súťaží, potrebuje štyri samostatné strelnice: pre pištoľové a puškové guľové disciplíny na 50 m, brokové disciplíny a pre vzduchovkové disciplíny. Napríklad na ME, ktoré sa začnú na budúci týždeň v chorvátskom Osijeku, budú strieľať puškári a pištoliari z guľových zbraní a zároveň aj brokári. To Slovensko, ktoré taký areál nemá, limituje.

„Najľahšia cesta k usporiadaniu šampionátu by boli zrejme vzduchovkové ME. Športovú halu, do ktorej by sa vmestilo 80 stavov pre naraz strieľajúcich 80 strelcov, však u nás nemáme,“ poznamenal šéf SSZ Miloslav Benca. Česi napríklad v tomto roku zorganizovali ME v pražskej O2 aréne. Na hlavnej ploche sa však strieľalo iba finále. Kvalifikácie sa uskutočnili v podzemných obslužných priestoroch a bolo to dosť stiesnené. Z tohto pohľadu by u nás prichádzala do úvahy košická Steel aréna, treba však hľadať aj ďalšie náväznosti na ubytovacie kapacity a medzinárodné letisko. Nehovoriac o vysokom prenájme.

Každoročné medzinárodné majstrovstvá Slovenska a súťaž olympijských nádejí našli svoj domov v novej hale v Nitre, kde sa vmestí 60 stavov plus finálové. Toľko ich podľa niekdajších kritérií postavili aj v bratislavskej hale Mladosť, v ktorej v 80. rokoch hostili ME vo vzduchových zbraniach. „Momentálne nemáme strelnicu, na ktorej by sme mohli usporiadať vrcholné podujatie. Nejde však iba o strelnice, ale aj technológie. Na Slovensku by sme potrebovali pri guľových disciplínach 130 až 150 elektronických stavov, máme ich len desať, čo je málo aj pre tréningové podmienky slovenskej reprezentácie. Pri extralige či počas majstrovstiev republiky sa používajú výlučne na finále,“ zdôrazňuje Benca.

Prísľubom na zmenu je Národné strelecké centrum, ktoré sa buduje v Trnave. Nie sú však ešte doriešené ani majetkovo-právne vzťahy ohľadom pozemkov, na ktorých má stáť. „Od mesta je veľká ochota, aby sa to realizovalo. Riešia sa posledné dva hektáre pozemku, potom budeme môcť začať stavať,“ dodal šéf slovenských strelcov. V Trnave by však nemal vyrásť iba areál pre brokové, ale aj pre pištoľové a puškové disciplíny. Verme, že taký, na ktorom bude môcť Slovensko privítať ako prvú brokársku elitu. Trapistka Zuzana Štefečeková, skeetarka Danka Barteková a ďalší na medzinárodnej scéne úspešní strelci by si to určite zaslúžili.

VODNÝ SLALOM: Je to málo!

ZÁKLADNÁ OTÁZKA: MÔŽE V SÚČASNOSTI USPORIADAŤ VRCHOLNÉ MEDZINÁRODNÉ PODUJATIE?

ODPOVEĎ: ÁNO

Takto by mal vyzerať pohľad na kanál v Liptovskom Mikuláši, keď pri ňom postavia novú lodenicu.

V Liptovskom Mikuláši sa v roku 2007 konali majstrovstvá Európy a o dva týždne sa tam uskutoční európsky šampionát juniorov a pretekárov do 23 rokov. V Čunove videli diváci uplynulý víkend preteky Svetového pohára, na budúci rok tam budú majstrovstvá Európy a v roku 2010 Slovensko usporiada v Čunove dokonca svetový šampionát. Z tohto pohľadu by mohli byť vodní slalomári spokojní, ale...

„Kanál v Liptovskom Mikuláši sme postavili v roku 1978 a v Čunove v roku 1996. Nebyť nich, tak by sme určite nedosiahli také fantastické výsledky,“ začal prezident Slovenského zväzu na divokej vode Ivan Cibák. „Vývoj však ide neustále dopredu. Po rekonštrukcii v Liptovskom Mikuláši síce kanál stále zodpovedá podmienkam na všetky vrcholné podujatia, ale na to, aby sme ho mohli naplno využívať celoročne, potrebujeme tam vybudovať čerpadlá na prečerpávanie vody. Máme na to už aj stavebné povolenie, ale chýbajú nám financie. Chce to aspoň 400 000 eur.“

Je to nemalá čiastka a navyše, keď teraz je „horúcejšou“ témou na Liptove výstavba novej lodenice. „Stará, drevená, nielen dosluhuje, ale už aj presluhuje, takže je najvyšší čas, aby sa začalo s plánovanou výstavbou novej, viacúčelovej, čo by malo stáť do dvoch miliónov eur,“ pokračuje Ivan Cibák. „Nie je to lacný špás, ale pretekári v nej budú mať svoje zázemie, bude tam mať svoj priestor aj mládež, lodenica bude zároveň slúžiť aj ako prevádzková budova, budú tam lepšie možnosti na usporiadanie vrcholných podujatí a divákom bude slúžiť aj ako tribúna pri najatraktívnejšej časti trate.“

V Čunove sa chystajú organizovať najbližšie dva roky dve najvýznamnejšie podujatia vo vodnom slalome. „O náročnosti čunovského kanála nikto nepochybuje, spĺňa všetky kritéria, ale zázemie okolo neho má svoje mínusy. Aj tu by sme chceli postaviť novú lodenicu a zároveň utvoriť aj lepšie podmienky pre divákov.“

Lenže iba dva umelé kanále pre celé Slovensko sú veľmi málo, to si uvedomuje aj Ivan Cibák: „Chýbajú nám najmä tréningové slalomové trate, ktoré v okolitých krajinách vyrastajú ako huby po daždi. V Česku je sedem umelých tratí a okrem toho majú dve špičkové prírodné v Špindlerovom Mlyne a na Lipne. V Poľsku nemali ani jednu a za posledných desať si vybudovali štyri! U nás je jedna takáto trať v Žiline, kde raz za deň púšťajú vodu na dve hodiny, lenže chcelo by to ďalšie – v Košiciach na Hornáde, vo Zvolene na Hrone, v Dolnom Kubíne či na Pieninách. Jedna tréningová trať vyjde na 300 000 eur, ale dá sa postaviť aj za 100 000 eur. Nie je to málo, ale hrajte futbal na dedine iba na lúke, alebo na futbalovom ihrisku. Je to veľký rozdiel.“

Pozerá sa Ivan Cibák do budúcnosti s optimizmom? „Musím sa! V súčasnosti robíme s veľmi úzkou základňou, keď z desiatich slalomárov spravíme prakticky dvoch reprezentantov. To sa však nedá udržať do nekonečna. Naše predstavy sú síce náročné, ale verím, že veľa z nich nakoniec zrealizujeme.“

RÝCHLOSTNÁ KANOISTIKA: Zarastený kanál so skvelými parametrami

ZÁKLADNÁ OTÁZKA: MÔŽE V SÚČASNOSTI USPORIADAŤ VRCHOLNÉ MEDZINÁRODNÉ PODUJATIE?

ODPOVEĎ: NIE

Hoci by si to slovenskí rýchlostní kanoisti za širokú plejádu úspechov na olympijských hrách, majstrovstvách sveta i Európy zaslúžili, doma nemajú komplexne vybavený kanál, na ktorom by boli schopní usporiadať vrcholné medzinárodné podujatie. Róbert Petriska, predseda Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky,to priznáva úplne otvorene: „V súčasnosti nemáme na preteky takého rangu. Rýchlostná kanoistika a veslovanie nemajú kanál s podobnými parametrami, aké majú vodní slalomári v Čunove a Liptovskom Mikuláši.“

Olympijské rozmery má kanál Zemník v Jarovciach, ale stačí akurát tak na improvizovaný tréning, po ktorom sa tam nedá ani osprchovať. Chýba akákoľvek infraštruktúra.

Kde treba začať, aby ste sa perspektívne dopracovali ku kanálu pre kanoistiku a veslovanie s náležitými parametrami? – opýtali sme sa Petrisku.

„Začali sme o tom verejne hovoriť, už to nie je iba v našich kanoistických kuloároch. To je prvý krok, aby sa o tom začalo reálne rozmýšľať. Následne záleží na vláde, či nám dá do prenájmu pozemok v Jarovciach a na ministerstve školstva, či poskytne financie na utvorenie infraštruktúry pri Zemníku. Prvý krok je majetkový. Keď bude možnosť rokovať s firmou, ktorá má v prenájme štátne pozemky, na ktorých lokalita leží, a dohodneme sa, môžeme riešiť ďalšie veci.“

Zemník je pre Petrisku priorita z hľadiska toho, kde by mohol stáť kanál so zodpovedajúcou infraštruktúrou. Čo však, ak sa jej výstavba nebude dať riešiť zo štátnych zdrojov. Vyvíjajú kanoisti iniciatívu aj smerom k súkromnému sektoru?

„Máme prisľúbené, že by nám jedna developerská skupina vedela pomôcť pri budovaní lodenice, ale podmienka pre súkromný sektor je mať zmluvu o prenájme pozemku. Naše žiadosti na prvotné investície od štátu budú hlavne na dobudovanie základnej infraštraktúry – cesty okolo kanála, na dovedenie elektriny, vody a tepla ku kanálu. Teda na to, na čo nám súkromný sektor peniaze nedá. On nám umožní na mieste prenajatého pozemku vystavanie lodenice, reštaurácie, ubytovne a tak ďalej aj na komerčné účely.“

Na to, aby sa vízia usporiadať niekedy v budúcnosti povedzme majstrovstvá Európy v Jarovciach naplnila, je potrebných veľa krokov. Majú rýchlostní kanoisti nejaký horizont, kedy by si ich tam vedeli predstaviť?

„To je odvážna otázka a kacírska by bola odpoveď, že v roku 2012 ich budeme robiť na Zemníku. Za hlavnú úlohu v tomto olympijskom cykle považujeme urobiť základné kroky, aby sme mali pozemok a infraštruktúru, aby tam bola vystavaná aspoň provizórna lodenica s cieľovým zariadením. Tak, aby sme na tom kanáli mohli do štyroch rokov usporiadať našu internú súťaž. Keď sa nám to podarí, potom môžeme uvažovať nad majstrovstvami Európy. Výstavba kanálu má svoje termíny a my nemáme čarovný prútik. Ani kanál v českých Račiciach nie je ešte ani po dvadsiatich rokoch kompletne dobudovaný. Vôbec však nevylučujme možnosť, že aj na Slovensku by mohli byť povedzme v roku 2016 majstrovstvá Európy alebo sveta. Verím, že keď to nechytíme do rúk my, chytí to niekto iný, pretože v Jarovciach je ideálny priestor na rekreačné účely. Je tam super voda, ale dookola divočina. V roku 1993 sa tam konali naše interné nominačné preteky. Odvtedy tam nevidieť z brehu pre vysoké stromy na vodu. Verím, že o 5 až 10 rokov tam vyrastie rekreačný priestor pre verejnosť. Škoda by bola, keby neslúžil aj pre kanoistiku a veslovanie. Keby nám pomohol štát, pritiahneme na Zemník mládež z Petržalky, kde je nenormálny potenciál športovcov pre kanoistiku, veslovanie alebo triatlon.“

IVOR LEHOŤAN, PAVOL KUBIŠ, JÁN JEŽÍK  zdroj: www.denniksport.sk

bp