Archív aktualít

Začiatky univerzitného športu na Slovensku sú úzko spojené so založením najstaršej a najväčšej slovenskej akademickej inštitúcie - Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1919

BRATISLAVA 23. októbra (SITA) - Začiatky univerzitného športu na Slovensku sú úzko spojené so založením najstaršej a najväčšej slovenskej akademickej inštitúcie - Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1919.
   Už 27. júna 1919 sa na Lekárskej fakulte UK Bratislava zišli pedagógovia a študenti, aby založili Univerzitný klub. O rok neskôr z iniciatívy študentov UK Bratislava vznikol Spolok akademikov YMCA, ktorý zastrešoval činnosť atletického, pästiarskeho, šermiarskeho, volejbalového, basketbalového a futbalového oddielu. To bol základ akademického športového klubu s menom Univerzita (ŠŠKU). V roku 1928 sa všetky bratislavské vysokoškolské športové organizácie zjednotili a 13. februára 1928 založili združenie s názvom Vysokoškolský šport Bratislava (VŠB). Skupinka atlétov z VŠB v roku 1937 štartovala na Svetových akademických hrách v Paríži.
   Aj týmto krátkym exkurzom do úvodu dejín vysokoškolského športu pripomenul súčasný prezident Slovenskej asociácie univerzitného športu (SAUŠ) Anton Znášik dôvod piatkového slávnostného stretnutia v Aule prof. Stráňaia v bratislavskej Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského (FTVŠ UK). Účastníci rokovania si na ňom pripomenuli 90. výročie založenia vysokoškolského športu na Slovensku. V súčasnosti SAUŠ zastrešuje činnosť 50 klubov a združení. V nich sa vyše 17-tisíc jej členov angažuje v 49 športových odvetviach a telovýchovných aktivitách. Pod hlavičkou UK Bratislava v rôznych celorepublikových súťažiach vystupujú vysokoškolskí športovci v 11 športoch, z nich historicky najúspešnejším odvetvím je mužský a ženský volejbal.
   "Samozrejme, že volejbalistkám Slávie UK stále držím palce a veľmi pozorne sledujem ich účinkovanie nie iba v domácich, ale aj v medzinárodných súťažiach. Každý ich úspech si vysoko cením a verím, že aj naďalej budú úspešne reprezentovať našu vysokú školu," povedal v piatok pre agentúru SITA rektor UK František Gahér, ktorý zároveň pripomenul, že on si pamätá obdobia, keď volejbalistky zo Slávie UK boli ešte úspešnejšie ako sú teraz. "S hrdosťou však môžem konštatovať, že Univerzita Komenského okrem celej plejády výborných vedcov, lekárov, pedagógov a iných vysokoškolsky vzdelaných odborníkov vychovala za uplynulých 90 rokov aj mnoho slovenských športovcov, ktorí našu krajinu úspešne reprezentovali na najvýznamnejších podujatiach ako sú olympijské hry, majstrovstvá sveta, akademické MS a svetové univerziády," zdôraznil rektor.
   František Gahér ako dôkaz podpory športu zo strany vedenia UK pripomenul tiež nedávne dokončenie novej modernej lodenice v Karloveskej zátoke, zmodernizovanie atletickej dráhy a športového areálu FTVŠ na Lafranconi, ako aj výstavbu športovej haly FTVŠ. "V blízkej budúcnosti chceme pomôcť postaviť ešte jednu lodenicu, lebo vodný slalom a rýchlostná kanoistika patria k najúspešnejším športom v histórii našej školy," pokračoval F. Gahér. Rektor Univerzity Komenského v Bratislave spomenutím úspechov vodných slalomárov a ďalších úspešných športovcov - vysokoškolákov pripomenul dlhý zoznam slovenských reprezentantov - vysokoškolákov, ktorí na svetových univerziádach a akademických MS získali od roku 1993 množstvo medailí. Slovenskí akademici si na letných svetových univerziádach vybojovali spolu 32 vzácnych kovov (bilancia: 6 - 8 - 18), na zimných univerziádach boli Slováci ešte úspešnejší: 44 medailí (13 - 13 - 18). Preto súčasťou piatkovej slávnosti bolo aj ocenenie najúspešnejších športovcov - akademikov v histórii samostatnej SR.
   Medzi laureátmi tejto ankety nemohla chýbať plavkyňa Martina Moravcová, ktorá kraľovala na letnej univerziáde 1997 na Sicílii, kde získala štyri zlaté medaily (100 a 200 m voľný spôsob, 100 m motýlik, 200 m polohové preteky). Dva roky predtým v Japonsku bola zlatá na 100 m voľný spôsob. Päť zlatých v zimnej časti dvoch svetových univerziád (1997 a 1999) má na konte aj bežec na lyžiach Ivan Bátory, ktorý sa medzi ocenených nedostal. O jednu menej na konte má biatlonistka Martina Halinárová, ktorá dominovala na domácich tratiach na Svetovej zimnej univerziáde v Poprade-Tatrách 1999, resp. v Zakopanom 2001. Tri zlaté medaily práve v poľskom Zakopanom, ale už v roku 1993 si vybojovala bežkyňa na lyžiach Ľubomíra Iľanovská-Balážová. Za dlhoročnú úspešnú športovú reprezentáciu a medaily z akademických MS pamätné plakety z rúk podpredsedu vlády SR a ministra školstva Jána Mikolaja a prezidenta SAUŠ Antona Znášika prevzal aj džudista Jozef Krnáč a karatista Klaudio Farmadín.
   Ján Mikolaj a Anton Znášik za dlhoročnú prácu v štruktúrach SAUŠ vyznamenali aj bývalých predsedov niekdajšieho Slovenského zväzu vysokoškolského športu Michala Jarábka, Miroslava Tomaščína a Juraja Šamudovského (in memoriam), zástupcov SR vo Svetovej asociácii univerzitného športu FISU (Ľudovít Komadel a Dušan Hamar), ako aj pätnástku dlhoročných funkcionárov vysokoškolského športu. Súčasťou osláv 90. výročia založenia vysokoškolského športu v SR je aj výstava o dejinách univerzitného športu na Slovensku, ktorá je inštalovaná pred Aulou prof. Stráňaia v budove FTVŠ v Bratislave. Výstavu, ktorú finančne podporilo Ministerstvo školstva SR, pripravila SAUŠ v spolupráci so SZTK - Múzeum telesnej kultúry v SR.

bp