29. september 2010
Agentúrne správy priniesli
informácie o víťazoch na MS v maratóne v Banyoles
s lakonickým konštatovaním, že slovenskí pretekári sa na podujatí
nezúčastnili. Aspoň symbolickú účasť sme
tam predsa len mali - v kategórii veteránov. Jantex bol v K1 v
kategórii nad 40rokov 14. a ja v K1 nad 45 rokov 16. Jantex vyjazdil
v K2 s Nórom Ribem výborné 4. miesto v silnej konkurencii.
Zaujímavosťou je bronz bývalého kajakára ČH Bratislava Muca Nemca , dnes
v drese Kanady, v K1 nad 65 rokov.
Smutný bol pre nás pohľad na 28 vlajok
zúčastnených krajín pri otvorení MS - naša tam chýbala. Pri vlaňajšej neúčasti
na ME sme sa tento rok nezmohli na vyslanie družstva na MS. Na mape maratónskej
kanoistiky prestáva Slovensko existovať. Zato naši susedia sa predstavili
s veľkými a úspešnými výpravami. Najmä Česi a Maďari excelovali a
medaily žali ako kombajnom. Neobvykle veľké a úspešné družstvo mali aj
Ukrajinci. Poliaci robili dobrý dojem ako obvykle.
Zaujímavým sprievodným podujatím
bola konferencia s prednáškami španielskych akademických teoretikov,
praktických trénerov a špičkových pretekárov, zameraná na tréning K2. Emilio
Merchan vysvetľoval, že metodika tréningu na 1000 m a na maratón podľa
súčasných pravidiel, je až na malé detaily rovnaká. Vlani sa súbežne
pripravoval na obe disciplíny a výsledkom boli zlaté medaily na 1000 m na
ME aj MS a rovnako zlato z ME aj MS v maratóne. Tento rok
maratón vypustil a špecializoval sa len na 1000 m, ale do finále MS sa
nedostal.
Asi najväčším diváckym zážitkom
bolo pre mňa sledovať mladého Brita Bena Browna na jeho ceste za titulom
majstra sveta v kategórii K1 muži. Predviedol rýchly štart, tvrdé tempo
a výbornú taktiku na trati, ľahké nohy na prenáškach a zdrvujúci
finiš. Pred pár rokmi bol majstrom sveta v junioroch a dnes je vraj v
Británii už ťažkým súperom Tima Brabantsa na kilometri. Som zvedavý ktorý
z nich bude pádlovať v K1 na OH v Londýne...
Svet maká a my sedíme doma.
Naši tréneri a pretekári snívajú o úspechoch na krátkych tratiach, na
ktoré často nie sú dostatočne trénovaní a sú im pridlhé. Iste máme aj
takých, ktorí majú na vytrvalostné disciplíny talent, ale ostáva nepovšimnutý
a nikto ho nerozvíja. A považuje sa to za normálne.
Maťo Mišík