Archív aktualít

Šéf sekcie športu na MŠVVaŠ SR LADISLAV KRIŽAN tvrdí, že mnohé problémy sa kopili 22 rokov a teraz eskalovali

V dvadsiatich deviatich rokoch je najmladší slovenský štátny úradník zodpovedný za šport. Vyštudoval dve vysoké školy, profesne sa zaoberá právom v športe a imponuje mu Mahátma Gándhí. Zo slovenských športovcov obdivuje Martinu Moravcovú, Miroslava Šatana, z futbalistov ho najviac očarili Ján Popluhár a Ivan Chodák. Nový generálny riaditeľ sekcie štátnej starostlivosti o šport MŠVVaŠ SR Ladislav Križan chce slovenskému športu vrátiť postavenie, ktoré mu v spoločnosti patrí.

Čo vás viedlo k tomu, aby ste kandidovali na post šéfa sekcie?

„Oslovili ma z viacerých strán a po zvážení všetkých faktorov som takúto výzvu prijal. Chcel som získať možnosť aktívne sa podieľať na tvorbe budúcnosti nášho športu.“

Vravíte, že vás oslovili z viacerých strán. Kto konkrétne?

„Po diskusiách v akademickej sfére i vo futbalovom hnutí som dospel k presvedčeniu, že mnohé zmeny nie je možné zrealizovať na úrovni spolkovej sféry, ale musia sa vykonať na úrovni štátu.“

Nakoľko dôkladne poznáte problémy slovenského športu?

„Najmä posledných desať rokov som veľmi pozorne sledoval mediálne výstupy, téma mi bola veľmi blízka. Čo sa dalo získať z verejne dostupných zdrojov, to som poznal na veľmi solídnej úrovni.“

Ísť s kožou na trh v situácii, keď slovenský šport živorí, si žiada naozaj poriadnu odvahu. Máte ju?

„Domnievam sa, že v športe i vo verejnom živote je veľmi dôležité nebáť sa.“

Aké sú vaše dojmy zo slovenského športu šesť týždňov od nástupu do funkcie?

„Realita sa zásadne nelíši od mojich očakávaní, možno je to o trošičku horšie, ako som si myslel. Mnohé problémy, ktoré sa teraz objavujú, však nie sú vec posledných týždňov a mesiacov. Nakopili sa za uplynulých 22 rokov a teraz eskalovali.“

Zúčastnili ste sa na rokovaní Štábu SOV pre OH 2012, minulú sobotu ste zavítali na valné zhromaždenie Slovenského olympijského výboru. Aký máte pocit z týchto stretnutí?

„Zaznamenal som najmä pochopiteľnú skepsu, ktorú dlhoroční funkcionári nedokážu v sebe skrývať. Želám si, aby k nim s mojím nástupom do funkcie prišla určitá nádej, že veci sa aj s ich aktívnou pomocou posunú dopredu. Budem sa usilovať o fungovanie na princípe partnerstva, korektnej a slušnej komunikácie.“

Predstavitelia športových zväzov obviňujú štát, že ich považuje za nepriateľov a ignoruje ich...

„Rešpektujem tieto názory, ale viac ako silné a emocionálne vyhlásenia nám pomôže racionálne hľadanie spoločných riešení. Ak štát bojuje s vlastným športovým hnutím, prehrajú obaja. Nie sme nepriatelia, ale partneri.“

Štátne dotácie do športu z roka na rok klesajú. Na rok 2011 je v rozpočte približne o desatinu menej ako vlani...

„Plošné krátenie dotácií postihlo všetky sféry o 10 percent a šport nie je a, žiaľ, nemôže byť výnimka.“

Lenže šport je podvyživený už dlhodobo. Trúfate si tento stav zmeniť?

„Pokúsime sa spolu so zväzmi verejnosti dokázať, že športové hnutie je čestné a nakladá s financiami efektívne. Do športu treba vrátiť dôveru. Potom sa budeme usilovať nájsť možnosti, ako dostať do sektoru viac peňazí aj z rozsiahlych zdrojov v Európskej únii.“

Je takmer koniec apríla a zväzy, aj to iba niektoré, dostali len zálohové platby a doteraz netušia, s akou celkovou štátnou dotáciou môžu počítať. Uznajte, ťažko sa potom plánuje činnosť, keď neviete, koľko dostanete.

„Súhlasím. Situácia naozaj nie je dobrá. Proces prideľovania dotácií zásadne spomalili dve novely zákonov z decembra minulého roku. Urobíme spolu s kolegami zo sekcie všetko, aby sa v budúcnosti už tento stav nezopakoval.“

Predstavitelia športových zväzov na valnom zhromaždení SOV márne čakali, že v diskusnom príspevku načrtnete, kedy bude v otázke dotácií jasnejšie. Existuje vôbec nejaký termín?

„Veľmi intenzívne na tom pracujeme a pevne dúfam, že v priebehu pár dní bude odpoveď známa.“

Takže konkrétny dátum neexistuje?

„Nerád by som hovoril o konkrétnych dátumoch, nebolo by to seriózne. Robíme maximum, aby sa to udialo v čo najkratšom možnom termíne.“

Dá sa vôbec takejto abnormálnej situácii pri schvaľovaní dotácií v budúcnosti vyhnúť?

„Vynasnažíme sa, aby sa to už nestalo. Cieľ ministerstva je nastaviť financovanie tak, aby boli kritériá na pridelenie dotácií dlhodobo známe a aby bol pri procese určovania ich výšky ľudský faktor minimalizovaný. Chceme systém nastaviť tak, aby transparentní a úspešní mali motiváciu aj v podobe zvýšených dotácií.“

Zákon síce garantuje pre šport 0,5 percenta z objemu ročného štátneho rozpočtu, ale všetky vlády to úspešne ignorovali. Myslíte si, že to dokážete nejako zmeniť, aby sa zákonom stanovených 0,5 percenta premietlo aj do reality?

„Budeme sa snažiť odstraňovať zo športu občasné prejavy netransparentnosti, ktoré naň vrhajú zlé svetlo, kazia mu meno v spoločnosti a vyvolávajú averziu politikov i občanov, aby sa zvyšovali dotácie.“

Priamej odpovedi ste sa vyhli, preto ešte raz: dokážete presvedčiť politikov, aby dodržiavali zákon?

„Ak nastavíme pravidlá a bude jasné, že financie sa využívajú transparente, urobím všetko pre to, aby sa zabezpečil zákonom stanovený objem peňazí. Opakujem – najprv poriadok, transparentnosť, dôvera a až potom peniaze. Nie naopak.“

Kritická situácia v slovenskom športe už dospela do štádia, že sa v zákulisí chystá politická strana športovcov. Aký je váš pohľad na túto iniciatívu?

„Som hlboko presvedčený, že šport má byť apolitický, no nie bezhodnotový. Masarykov výrok ´Nebáť sa a nekradnúť´ by mohol byť tým, čo i u nás spojí rôznorodé pohľady na to, aký má byť vzťah štátu, spoločnosti a športu.“

V životopise uvádzate, že ste neboli a nie ste člen nijakej politickej strany a ani jej nominant. Niektorí vaši predchodcovia však mali k vtedajším vládnym stranám veľmi blízko. Naozaj za vami nik nie je?

„Absolútne to vylučujem. Chcem sa uchádzať o priazeň všetkých, ktorí to myslia so športom úprimne bez ohľadu na ich politický názor.“

Plénum SOV splnomocnilo svojho prezidenta Františka Chmelára, aby zostavil pracovnú skupinu na prípravu koncepciu rozvoja športu na Slovensku. Budete sa uchádzať o spoluprácu s ňou?

„Vítam túto iniciatívu, na valnom zhromaždení SOV som aj ja deklaroval ochotu na korektnú diskusiu o budúcom vývoji športu u nás. Len vecná a odborná diskusia štátu, samospráv a športového hnutia môže priniesť moderný zákon o športe, zmenu financovania a novú štátnu politiku s víziou zmeny.“

Miznú športoviská, do športovej infraštruktúry sa investuje v porovnaní s inými krajinami minimum prostriedkov. Máte víziu, ako to posunúť k lepšiemu?

„Je potrebná analýza, aké objekty sú k dispozícii, kedy boli kolaudované, akú majú životnosť, v akom sú stave. Musíme nájsť konsenzus štátu, samospráv, zväzov a klubov pri hľadaní spôsobu, ako prevádzkovať súčasné a ako stavať nové športoviská. Hľadajme spoločne nové zdroje i z fondov Európskej únie. Šport totiž môže byť jedno z riešení výziev v oblasti regionálneho rozvoja, sociálnej inklúzie a vzdelávania.“

Slovensko stále nemá dôstojný futbalový stánok. Vlani v novembri minister financií Ivan Mikloš, župan Pavol Frešo a kandidátka na post primátora Bratislavy Magdaléna Vášáryová s pompou oznámili, že Národný futbalový štadión (NFŠ) pre 25 000 divákov vyrastie na župných pozemkoch v Petržalke. Aká je momentálne situácia?

„Rokovania na rôznej úrovni medzi naším ministerstvom, ministerstvom financií, SFZ, župou a mestom, sú veľmi intenzívne. Máme za sebou návštevu expertov UEFA a teraz sa vylaďujú detaily ďalšieho postupu. Pripravuje sa materiál, ktorý v krátkom čase prerokuje vláda.“

Návrh financovania NFŠ zo strany ministerstva financií mal byť hotový do konca marca...

„Práve otázka financovania je vzhľadom na súčasný stav verejných financií jedným z kľúčových bodov prípravy projektu. Súčasťou vládneho materiálu by mal byť návrh viacerých riešení. Vzhľadom na verejný záujem a aktuálnu finančnú situáciu sa na úrovni najvyšších predstaviteľov štátu rozhodne, ako ďalej.“

H Slovenský šport má dva zákony o športe, ale ani jeden nespĺňa predstavy zväzov a spolkov tak, aby im uľahčil fungovanie. Budete iniciovať presadenie legislatívnych zmien, ktoré by pomohli slovenskému športu?

„Moje dve hlavné úlohy sú príprava novej štátnej politiky v oblasti športu a s ňou súvisiaci nový zákon o športe. Ten musí reflektovať najnovší vývoj a predpokladanú budúcnosť v tejto oblasti na úrovni EÚ. Považujem za dôležité definovať verejný záujem pri regulácii komercionalizácie štátnej reprezentácie, organizovaní verejných športových podujatí, profesionálneho športu a zdaňovaní zárobkovej činnosti športových subjektov. Za najdôležitejší verejný záujem však na ministerstve považujeme oblasť pohybových aktivít detí a mládeže nielen v rámci školskej telesnej výchovy. Ako vidíte, viac problémov je otvorených ako vyriešených.“

Slovenskému športu chýba strešná organizácia, hlavný partner na diskusiu so štátom. Myslíte si, že by mu takáto reprezentatívna „strecha“ v dialógu so štátom pomohla?

„Súčasný stav nie je dobrý a je v záujme všetkých, aby došlo k zmene. Z hľadiska efektivity, komunikácie a jej časových aspektov je momentálny stav veľmi zložitý a náročný. Ako kľúčovú vidím ideu - zodpovednosť zmeniť sa.“

Zmeniť sa? Ako tomu máme rozumieť?

„Nás všetkých v športovom hnutí spája tzv. solidarita cti. Znamená to, že konanie iba jedného jediného z nás vnímané verejnosťou negatívne, má zničujúcu silu a následne poškodzuje celý sektor. Je preto dôležité, aby v športovom hnutí došlo k vnútornej dohode, že z neho vytlačíme neslušných, ktorí mu takto kazia dobrú povesť. Akákoľvek následná negatívna generalizácia je totiž voči slušným nespravodlivá. Práve slušní a odvážni zároveň sa aj v športe musia postaviť na stranu dobra a tých neslušných z verejného života v športe jednoducho vytláčať.“

Vyznieva to ale tak, že štát svojím postojom trestá šport za zlyhanie jednotlivcov, pričom neslušných je podľa nás v iných oblastiach spoločnosti oveľa viac ako v športe.

„Existuje štúdia o praní špinavých peňazí v športe z roku 2010, kde sa píše, že práve cez šport sa snažia mnohí kontroverzní podnikatelia legitimizovať svoje postavenie v spoločnosti. To spôsobuje, že šport opúšťajú mnohí čestní ľudia, lebo nevidia v takomto prostredí nijakú možnosť nielen finančného, ale ani morálneho ocenenia. Veľmi by som si želal, keby sme spolu so športovými zväzmi utvorili pravidlá, ktoré urobia život v športe v budúcnosti znesiteľnejší.“

KTO JE LADISLAV KRIŽAN

Ladislav Križan je absolvent magisterského štúdia na FTVŠ UK a Právnickej fakulte UK. Absolvoval vedecko-výskumné stáže na Univerzite vo Viedni a Ústave štátu a práva Akadémie vied ČR. Pôsobil a externe ešte stále pôsobí v oblasti práva v športe na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a na Právnickej fakulte a Fakulte športových štúdií na Masarykovej univerzite v Brne. V minulosti pracoval pre obchodnú spoločnosť vlastnenú rakúskym samosprávnym krajom Štajersko, ktorá organizuje letné tréningové kempy pre futbalové mužstvá (dlhoroční klienti napríklad Arsenal Londýn a Real Madrid). Naposledy pôsobil v medzinárodnej advokátskej kancelárii, kde sa špecializoval na oblasť športového práva. V januári 2011 ho zvolili za člena legislatívno-právnej komisie SFZ. Vo februári vyhral verejné výberové konanie na post generálneho riaditeľa sekcie štátnej starostlivosti o šport Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR), do funkcie nastúpil 7. marca 2011.

Strelil gól Realu Madrid

Ladislav Križan je jeden z mála slovenských futbalistov, ktorí si zahrali proti Realu Madrid. Tých, čo slávnemu klubu strelili gól, je ešte menej a Križan je jeden z nich. „V roku 2006 som nastúpil proti Realu v prípravnom zápase môjho vtedajšieho rakúskeho klubu a život bol ku mne taký štedrý, že aj po piatich operáciách kolien som dal tomuto chýrnemu mužstvu gól,“ spomína. „Neprekonal som síce Ikera Casillasa, lebo ten už v druhom polčase nechytal. My sme dali z troch striel dva góly, ja som sa postaral o druhý. Po brejku som hlavičkoval do žrde a odtiaľ sa lopta dostala do bránky. Prehrali sme síce 2:10, no aj tak sa mi splnil detský sen.“

Križan bol so Slovanom Bratislava vicemajster Slovenska v staršom doraste, neskôr hral krátko aj za B-mužstvo mužov. V rokoch 1999 a 2000 si zahral za slovenskú reprezentáciu do 18 rokov, ktorá v kvalifikačnej skupine o postup na ME 2000 vyradila domáce Portugalsko a kvalifikovala sa do baráže. „Hral som v strede obrany a zálohy, mojimi spoluhráčmi boli napríklad brankár Ján Mucha či Róbert Vittek a Róbert Jež.“

Sľubnú vrcholovú futbalovú kariéru Ladislava Križana ukončili zranenia. Vo veku 18 až 21 rokov absolvoval päť operácií kolien. Potom ešte hral futsal, reprezentoval na akademických MS 2004 i 2006.

„Vždy som si vážil možnosť hrať v drese so štátnym znakom na prsiach a verím, že teraz som ho iba vymenil za oblek a kravatu – tiež v štátnych službách,“ poznamenal s úsmevom.

ZDROJ: Denník Šport

dl