19. jún 2012
Splnený sen ako nová motivácia
Ľubomír Hagara o týždeň na ME bez vylaďovania formy - najlepšiu chce mať v Londýne
Túžil štartovať už na olympiáde v Pekingu, čo mu však v C2 s Danielom Biksadským nevyšlo. Mimoriadne vydarený deň pre Ľubomíra Hagaru nastal až vo štvrtok 17. mája 2012 v Poznani, kde v európskej kvalifikácii zvíťazil medzi kanoistami v šprinte na 200 metrov a vybojoval si účasť na Hrách XXX. olympiády v Londýne.
„Bol som vtedy veľmi šťastný a spolu so mnou všetci, ktorí mi držali palce a pomáhali," zaspomínal si včera v Trenčíne pri Váhu na úspech na poľskej vode. „Splnil som si nielen najväčší tohtoročný, ale aj celoživotný cieľ. Pre každého športovca je štart na olympiáde veľký sen."
U neho sa cesta do Londýna začala už pred dvoma - troma rokmi, keď začal tvrdo pracovať, aby mohol sám v lodi reálne pomýšľať na účasť pod piatimi kruhmi. A výsledok sa dostavil. Nie je však konečný, keďže postupom do Londýna získal ďalšiu motiváciu už aj smerom na Rio de Janeiro 2016.
„Do prípravy vkladáme nové prvky na zlepšenie dynamiky a sily, lebo v takej krátkej trati ako je dvojstovka rozhoduje každý detail. Našťastie, môj tréner Slavomír Kňazovický s tým má bohaté skúsenosti, na nič nezabúda," povedal Ľubomír Hagara, ktorý si vybojoval v Poznani olympijskú miestenku pre seba, čo bolo v súlade s predchádzajúcim rozhodnutím Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky (SZRK), takže okolo jeho nominácie sa už nebude diskutovať.
V Londýne, kde budú mať dvojstovkové súťaže na hladkej vode olympijskú premiéru, mu nepostačí iba sama účasť. „Konkurencia je veľmi silná, poznám ju. Urobím všetko, aby som sa tam dostal do finále. Umiestnenie v najlepšej osmičke by bolo výborné." Ani miesto v súťaži mu nie je neznáme. Ako člen širšieho výberu mal možnosť štartovať vlani v septembri na predolympijskej regate. Vďaka 11. miestu krátko predtým na svetovom šampionáte v Szegede, kde iba tesne dopádloval za postupujúcimi do Londýna.
Dôležitá skúška formy a pripravenosti ho čaká na konci budúceho týždňa na majstrovstvách Európy v Záhrebe. „Nemám tam určený žiadny výkonnostný cieľ. Pôjdem si „oťukať" súperov, poriadne si zasúťažiť bez vylaďovania formy. Tú chcem mať najlepšiu až na olympiáde," objasnil rozhodnutie, ktoré prijal aj so svojim trénerom, strieborným olympijským medailistov v C1 na 500 metrov z Atlanty 1996.
Je známe, že Slavomír Kňazovický onoho času vynikal práve na dvojstovke, ktorá sa však v jeho ére nedostala do olympijského programu. Až po Pekingu. Z vlastnej skúsenosti vie výborne poradiť svojmu zverencovi, ktorý najlepšie tréningové časy dosahoval práve pred nedávnou olympijskou kvalifikáciou.
Recept je teda jasný. Úspešný model prípravy spred Poznane s Ľubomírom Hagarom pred Londýnom stačí „iba" zopakovať.
TOMÁŠ GROSMANN
Zdroj: Denník Šport, 15.6.2012