Archív aktualít

(PRAVDA) V januári oslávi deväťdesiatku. Každý deň absolvuje predpoludním i popoludní polhodinovú prechádzku, ňou sa udržiava v kondícii. Nebyť úrazu pred piatimi rokmi, možno by ešte aj teraz sedával v kajaku a plavil sa po Dunaji. Jan Matocha, rodák zo Střelnej na Morave, ktorý od svojich 5 rokov býva v Bratislave, je jediný žijúci slovenský účastník OH 1948 v Londýne. Po 64 rokoch sa do britskej metropoly vráti. Ako hosť Slovenského olympijského výboru.

· Tešíte sa do Londýna?

„Áno a dúfam, že ho konečne aj naozaj uvidím. V roku 1948 sme totiž bývali v Henley a do 25 km vzdialeného Londýna som sa dostal len trikrát: na slávnostné otvorenie, raz na atletiku a raz na prehliadku mesta v poschodovom autobuse.“

· Čo by ste chceli vidieť teraz?

„Big Ben, Tower Bridge a určite aj múzeum voskových figurín Madame Tussauds. Som zvedavý, ako sa za tie roky zmenilo a čo všetko v ňom pribudlo.“

· Keby ste si mohli vybrať , na aký šport by ste sa išli pozrieť?

„Viem, že pôjdem na rýchlostnú kanoistiku, no rád by som videl i atletické súťaže. Pred 64 rokmi som sedel v prvom rade v hľadisku pri Zátopkovom triumfe na 10 000 m. Mám z toho behu aj fotografiu, ktorú som urobil mojím flexaretom.“

· Na OH 1948 ste štartovali v pretekoch kajakárov na 10 km, skončili ste na 9. Mieste. Nedalo sa lepšie?

„Nedalo. V príprave, bol som vtedy vojak, som pádloval po Vltave zo Zbraslavi do Prahy-Podolí a naspäť. Dvanásť kilometrov tam, dvanásť naspäť. Dvakrát denne. Všetkého však veľa škodí: príliš som sa venoval vytrvalosti a stratil som rýchlosť. Po štarte, preteky sa uskutočnili na Temži, mi všetci ušli a hoci som potom predbiehal jedného súpera za druhým, na lepšie ako 9. Miesto to nestačilo.“

· Prečo ste vlastne podstupovali denne bezmála 50-kilometrovú tortúru?

„Všetci, čo sme sa kvalifikovali do Londýna, sme si mali nechať postaviť novú loď. V Prahe-Podolí ich vyrábal pán Tureček. Poprosil som ho, aby zhotovil jednu aj mne. Žiaľ, bol práceneschopný, ale povedal, že mi dá k dispozícii kopyto, materiál a nech si ju spraví sám.“

· Čo vy na to?

„Súhlasil som, nič iné mi neostávalo. Navyše, s výrobou lodí a i pádiel som už mal nejaké skúsenosti. Spojil som dve veci: pripravoval som si nový kajak a zároveň som trénoval. Akurát som si neuvedomil, že zanedbávam rýchlostnú zložku prípravy.“

· Na to vás nik neupozornil?

„A kto? Nemal som trénera, všetko som si robil sám.“

· Olympiáda sa konala len tri roky po vojne, Európa i Československo trpelo nedostatkom potravín...

„Všetko bolo na prídel, na lístky. Chlieb, maslo, cukor... Bežný človek živoril. Keď bola kanoistická reprezentácia pred olympiádou na sústredení v Poděbradoch, miestny pekár Procházka, veľký fanúšik športu, priniesol vždy ráno každému z nás po tri čerstvé voňavé rožky. To bola paráda!“

· Boli ste profík, alebo ste športovali popri zamestnaní?

„Pracoval som ako konštruktér v Chemoprojekte. Z roboty som vždy utekal rovno do lodenice na tréning. Po ňom som si trochu oddýchol, zjedol keksy Marína a nasledoval ďalší.“

· Ako ste sa vlastne kvalifikovali na londýnsku olympiádu?

„Na jar v roku 1948 som v nominačných pretekoch na 10 km v Prahe ušiel majstrovi republiky z predošlého roka Vamberovi o štyri minúty. Tento triumf mi definitívne zabezpečil účasť v Londýne.

· Dnes dostanú olympionici celú výbavu – jednotné športové i slávnostné oblečenie. Ako to bolo pred 64 rokmi?

„Aj my sme vtedy dostali kompletne všetko: čiapku, košele, kravatu, sako, ponožky, jedny biele a jeden šedé nohavice. Londýnske hry boli jediné, po ktorých sme si mohli výbavu nechať. V Helsinkách 1952 sme museli veci buď vrátiť, alebo si ich odkúpiť. Môj londýnsky mundúr je uložený v bratislavskom múzeu telesnej výchovy.

· Ako ste cestovali na olympiádu do Londýna?

„Leteli sme v nákladnej Dakote DC-3. Keď sme chceli naložiť lode, museli sme vybrať predné okno... My športovci sme sedeli na provizórnych drevených laviciach.“

· Kto vládol v tom čase svetu v rýchlostnej kanoistike?

„Severania. Ich vojna tak kruto nezasiahla. Švéd Fredriksson bol kanoistický Zátopek. V K1 na 1000 m zvíťazil na OH trikrát za sebou. Zaujímavé je, že väčšina boli hasiči.“

· Ako odmenili doma londýnskych kanoistických víťazov z Československa?

„Zlatí vodáci Holeček, Čapek a dvojkajak Felix-Brzák s Kudrnom dostali motorky JAWA 250.“

· Kedy naposledy ste sedeli v kajaku?

„Pred necelými piatimi rokmi. Pri výmene zimných pneumatík za letné som sa pošmykol, mal som prietrž a museli ma operovať. Lekárom zákrok veľmi nevyšiel a odvtedy je s mojím športovaním koniec.“

· Kebyže niet spomenutého úrazu, ešte stále by ste brázdili na kajaku Dunaj a jeho ramená?

„Asi áno. Ja bez športu neviem žiť. Športoval som od svojich 14 rokov.“