Archív aktualít

Fajnové prekvapenie

Ak ste si všimli tak môj blog trochu mešká, ale predpokladám, že chápete, že času na písanie tu veľa nie je. Nakoniec to hlavné určite sledujete v spravodajstve.

Ľubo Hagara sa pridal k týmu ako posledný. Priletel 7. augusta, rýchlo sa zoznámil s dedinou a šiel vyskúšať posilňovňu. V čase, keď vrcholili súťaže našich „medailových" disciplín, cítil, že sa pohybuje v ich tieni. Množstvo novinárov, ktorí obliehali našich kajakárov si Ľuba nevšimli, aj keď išiel okolo nich. Z toho vyplynula aj jeho absencia v spravodajstve z olympiády. Prežíval s tímom voľné chvíle ako aj výsledky z pretekov. V piatok prišiel jeho prvý deň. Vsadil na taktiku, že rozhodujúce je semifinále. Z rozjazdy šli všetci a nebude sa snažiť maximálnym výkonom získať podľa kľúča slabších súperov, pretože v konečnom dôsledku je to aj tak lotéria. Čakalo ho aj prekvapenie. Jeho família si zabezpečila letenky do Londýna, čo nevedel. Podarilo sa mi zabezpečiť pre maminu, starého Hagiho a sestru Eriku lístky na dobrú tribúnu a rozmýšľal som, či ten nám všetkým známy výrazný hlas starého Hagiho bude počuť aj cez 20-tisícový dav. Na rozjazdu si ho tatko ešte nechal v rezerve, ale v semifinále mu zareval práve keď štartér začal so štartovným povelom. Hagiho „Poď do toho!" zahrmelo cez celé Eton Dorney. Ľubo si uvedomil, že tam má rodinu, vypálil presne do padajúcich blokov, vytvoril si perfektnú pozíciu. Pred cieľom však klesol na tretie miesto. Postupový kľúč je dosť tvrdý z troch semifinále idú priamo do finále prvý dvaja a ďalší dvaja s najlepším časom. Ľubo štartoval v prvom SF a nedočkavo sme čakali, aký čas vypádlujú ostatní pretekári. Na tablete som stále refrešoval výsledky, až mi ukázali, že Ľubo mal najlepší čas z nepostupujúcich priamo! Dokonca piaty najlepší zo všetkých! Napriek dobrej organizácii a veľkoplošných obrazoviek diváci nemohli vedieť, kto postupuje podľa časov a vlastne sa to mohli dozvedieť až keď sa dostali k počítaču (doma :) ), alebo pred štartom finále. Tak som výsledok zavolal Hagarovcom a tento krát prehlušil celé Eton Dorney výskot maminy a sestry Eriky. Ľubo bol veľmi spokojný. Večer dobre zrelaxoval a na druhý deň bol pripravený podať maximálny výkon. Rado Šimočko vraví, že by bolo výborné, keby jedného dvoch vo finále predbehol. Tak to by bola naozaj bomba!

Na tribúne sa fan klub rozrástol o starého Hagiho brata s priateľkou. Výhodné bolo, že Ľubo mal prvú dráhu, takže bol hneď pod tribúnami. Štart som mu opäť perfektne podaril, v značnom protivetre bol v polovici trate ešte na poprednom mieste, do záveru strácal, ale cieľ preťal na šiestom mieste! Dvoch dal! Všetci sme na tribúne výskali. Absolútny výkon. Šiesty na olympiáde! Šiel som okolo novinárov a ich záujem sa značne zmenil. Všetci chceli s ním rozhovor. Televízie si ho natáčali a jedna, ktorá nemala akreditáciu poprosila(!), či by nebol tak dobrý a nevyšiel za areál, kde by s ním urobili rozhovor. Tam nakoniec natočili aj emotívne stretnutie s rodinou. 6. miesto na olympiáde. Tak toto čo je!! :)

Iva zakončila naše účinkovanie na 6.mieste vo FB. Bola smutná, že sa jej nepodarila zopakovať výborná semifinálová jazda, v ktorej jej postup do FA ušiel o vlások.

Večer sme sa presťahovali do hlavnej dediny a šli do Slovenského domu. Ľubo bol spolu s Luckou Klocovou a Maťom Tóthom postavami večera. Aj keď mnohí z prítomných (pretože tam býva dosť hostí, ktorí nemajú o športe páru) nevedeli, čo je kanoistika. Najlepšia bola jedna dobrovoľníčka, Slovenka žijúca v Londýne. Priateľ jej predstavil Hagiho: „Tak toto je šortovec večera!" Ona už nakazená tou miernou anglickou neúprimnosťou, keď sa vás veľmi milo opýtajú "How are you?" ale odpoveď ich už veľmi nezaujíma, skočila rozradostená na Hagiho so slovami: „Perfektné gratulujem! Úplne super! Tak veľmi Vám držím palce!!" a potom, cez okuliare pozrela na akreditačku, kto to vlastne je. Následne zabila viac: „Á, Hagara! Ty robiš aký šport!" Ľubo na ňu pozerá: „Kanoista som!" „Ahá. Veslári. Perfektné!" Ľubo sa iba usmial otočil a napil sa džusu. (či to nebol džus...?) Vôbec zopár ľudí, keď sa opýtali aký sme šport, zareagovali „Aha vodári..!" Jednej pani Tarres pohotovo odpovedal: „Áno moja milá. Keď máte doma niečo pokazené, povedzte. Mám tu aj inštalatérsku brašňu..!"
Ale takých bolo zopár. Ľubov výsledok si prítomní veľmi cenili. Dokonca aj novinári, ktorí po odstupe času nás hodnotili, napriek očakávaniam, ako jeden z najlepších športov. Oslavy trvali do rána. Následne nás čaká dospávanie a záverečný ceremoniál. Domov ideme na dve skupiny. K4, Iva, Hagi prídu v pondelok, ostatní v utorok. Mám aj množstvo fotiek, ktorých však uverejnenie musím dohodnúť s SOV. Potom ich nájdete na FB. Tak zatiaľ. Posielam pozdrav z Londýna.