Archív aktualít

Dlhá, predlhá bola cesta kanoistov i ďalších slovenských športovcov z olympiády domov. V Bratislave sa ukázali v pondelok tesne pred 15.00, na ceste boli takmer 12 hodín. Azda najspokojnejšia z celej kanoistickej partie, ktorá v pondelok dorazila pred Dom športu bola Ivana Kmeťová. So svojou parťáčkou Martinou Kohlovou v Londýne predviedli v K2 na 500 metrov všetko čo v nich bolo. Ich semifinálová jazda bola podľa nej najlepšia za posledné možno až dva roky. Že to iba o pár centimetrov, o 67 tisícin sekundy nestačilo na postup do A finále? Súperky boli jednoducho v tej chvíli lepšie. Menej spokojní boli členovia štvorkajaka, pretože im medaila prekĺzla pomedzi prsty na posledných sto metroch. Erik Vlček s Petrom Gellem neuspeli ani v K2 na 1000 metrov tak ako si želali. Ani pár dní po finálových bojoch sa im nehovorilo ľahko. Ľubomír Hagara bol zasa najpríjemnejším prekvapením našej výpravy. Jeho 6. miesto v C1 na 200 metrov znamená prienik do absolútnej svetovej špičky. „Hadži" si to z viedenského letiska namieril priamo domov, jeho hodnotenie OH v Londýne si budete môcť prečítať na týchto stránkach v najbližších dňoch. Marek Krajčovič, ktorý na OH štartoval v K1 na 1000 m (nepostúpil z rozjázd) a Martina Kohlová sa vrátili na Slovensko v utorok.

Ivana Kmeťová (s Martinou Kohlovou v K2 na 500 m - 13. miesto, v K1 na 200 m - 14. miesto): V semifinále K2 sme predviedli najlepšiu jazdu za hodne dlhé obdobie. Vydali sme zo seba všetko, na viac to nestačilo. Bolelo to, lebo postup do A finále nám unikol veľmi tesne, ale nič sa nedá robiť. Ak mám porovnať Peking a Londýn, výsledok bol rovnaký, ale teraz sme predviedli o polovicu lepší výkon. Dvojstovku som si celkom vychutnala. Bez špecializovaného šprintérskeho tréningu je 13. miesto dobrým výsledkom. Londýn ma očaril viac ako Peking, pretože nemám vzťah k ázijským krajinám. Či chcem štartovať aj o štyri roky v Rio de Janeiro? Zatiaľ je to ďaleko. Čas ukáže.

Martina Kohlová (s Ivanou Kmeťovou v K2 na 500 m - 13. miesto): V rozjazde sme ušetrili sily na semifinále, všetko išlo podľa plánu a v semifinále sme previedli našu najlepšiu jazdu za posledné roky. V cieli som si najprv myslela, že sme vo finále, tých pár centimetrov, ktoré nás delili od postupu, sa ani nedali postrehnúť. Bola to smola. Či chcem štartovať o štyri roky na OH v Brazílii? To sa nám musí rozležať v hlave a chce to čas. Isté je, že zatiaľ čo po neúspechu v Pekingu som chcela s kanoistikou skončiť a bola som nahnevaná, teraz naopak mám veľkú chuť ísť ďalej. Najbližšie dva roky túto tajničku rozriešia. Olympiáda v Londýne bola krásna, skvele pripravená pre pretekárov aj pre divákov, nezabudnem na atmosféru, ktorú vytvorili pri našich pretekoch a úžasný bol záverečný ceremoniál. To bol pre mňa veľký zážitok.

Erik Vlček (K4 1000 m - 6. miesto, K2 1000 m - 8. miesto) : Už je to lepšie, neúspech postupne bolí menej. Snažíme sa na vec pozerať z pozitívnej stránky, veď napokon účasť vo finále OH nie je zlý výsledok. Lenže mali sme medailové očakávania, preto sme tak veľmi sklamaní. Mali sme na lepší výsledok, ale keď sme potrebovali, nevyšlo nám všetko na 100 percent.

Peter Gelle (K4 1000 m - 6. miesto a K2 1000 m - 8. miesto): Nemáme sa za čo hanbiť, ale mrzí nás, že to nedopadlo lepšie. Hlavne v K4 sme celú trať išli skvele a až záver nám nevyšiel. Drobná chyba nám rozkývala a spomalila loď. Ja osobne sa snažím pozerať na vec z iného pohľadu. Pred štyrmi rokmi by som nepovedal, že sa vôbec dostanem na olympiádu, že budem smutný zo šiesteho miesta. Myslieť takto pozitívne je jediná cesta ako sklamanie prekonať. Podľa mňa má K4 v súčasnom zložení budúcnosť. Čo sa samotnej olympiády týka, atmosféry, organizácie podujatia, ostanú vo mne len tie najkrajšie spomienky. Bolo to veľkolepé.  

Juraj Tarr (K4 1000 m - 6. miesto): Ja osobne som bol menej nervózny ako v Pekingu. A to je dobre. Navyše v rozjazde sme išli veľmi dobre, takže sme verili v lepší výsledok. Drobná technická chyba nás odsunula až za medailové stupne. Lode sa vyrovnávajú, špička sa rozširuje. Na ME sme skončili na 6. mieste, na OH pribudli tri kvalitné lode a znova sme šiesty. Slabá útecha, ale snažím sa na vec pozerať aj z inej strany, pozitívne. Ja osobne by som ešte chcel pokračovať ďalej, o štyri roky, keď bude olympiáda v Brazílii budem mať 37 rokov, takže mnoho závisí aj od zdravia. V Londýne bolo krásne, vďaka fanúšikom, ktorí nás prišli povzbudiť sme sa cítili ako doma.

Martin Jankovec (K4 1000 m - 6. miesto): Veril som lodi, tým pádom aj sebe a necítil som prehnaný stres. Tešil som sa na to, čo predvedieme. Potrebovali sme sa dobre otestovať v rozjazde, to sa nám podarilo a tak som si myslel, že by sme mohli zabojovať o medailu. O to väčšie sklamanie sme prežívali v cieli. Olympiáda bola pre mňa motiváciou. Stále mám dosť rokov kariéry pred sebou, chcem bojovať hlavne o trvalú pozíciu v K4, dúfam, že tento „štvorák" dostane ešte príležitosť ukázať sa.

Peter Likér (tréner K4): Bijú sa vo mne dva pocity. Chalani nepredviedli zlý výkon, nemáme sa za čo hanbiť, ale rovnako sa ani neviem tešiť z toho, že sme skončili na 6. mieste. Je to také zvláštne. Jazda bola dobrá, ale v závere prišla drobná technická chyba, ktorá nás stála medailu. Ja sám veľmi dobre viem, ako chalani dreli. Bol som s nimi azda každý deň za posledný rok, urobili pre úspech všetko. Budem rád, ak sa im budem môcť venovať aj ďalej.

SZRK, Prokop Slováček