14. august 2012
Na veľké olympijské hodnotenia bude ešte čas. Budú mu predchádzať odborné debaty, ale aj tie osobné, s pretekármi a trénermi. Takéto je aktuálne hodnotenie prezidenta Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky Roberta Petrisku.
Najväčším prekvapením bol Ľubomír Hagara, ktorý sa dosť nečakane vyšvihol v šprinte na 200 metrov na 6. miesto. Čakali ste taký dobrý výsledok?
Ľubomír Hagara bol jeden veľký otáznik. Mal problémy s krížami, jeden-dva týždne len obmedzený tréning, liečil sa, ale zároveň si aj kvalitne oddýchol. Nebojoval s tlakom na dobrý výsledok, že musí! Vedel o svojom zdravotnom probléme a tak aspoň dúfal že jeho chrbát vydrží. Natrénované mal už predtým, všetko mu sadlo, predviedol výborný výkon. Mať čistú hlavu, to je na olympiáde veľmi dôležité. On si svoje ciele posúval postupne.
Ženskému K2 uniklo A finále len o pár centimetrov. Ako ste videli ich výkon?
V semifinále predviedli dobrú jazdu a nemožno im nič vyčítať. Už dávno som ich nevidel ísť tak dobre ako v Londýne, do poslednej chvíle sa držali špičky, nezaostávali. Stačil kúsok a mohli postúpiť. Dievčatá odviedli svoj vysoký štandard, A finále by bolo výborné, škoda, v malom finále sa už ťažko hľadá motivácia. Ani iné lode s ambíciami na medailu nepostúpili.
Hovorme o budúcnosti, môže sa súčasná generácia udržať na vrchole až do ďalších olympijských hier v Brazílii?
Teraz je predčasné o tom uvažovať. Pretekárom teraz určite behá hlavou veľa myšlienok. Záleží na nich, či sa rozhodnú pokračovať vo vrcholovom tréningu. Prvoradý je oddych, lebo majú za sebou náročné obdobie. Keď hovorím o oddychu, nemyslím dva-tri týždne, ale pol roka, rok, treba zmeniť režim, zaradiť nižší rýchlostný stupeň. Máme v zálohe napríklad mladý štvorkajak, ktorý skončil na ME v Portugalsku do 23 rokov na 3. mieste. To by mohla byť naša budúcnosť. Všetko záleží na tom, či sa starší pretekári rozhodnú pokračovať ďalej. Či budú niektorí preferovať K2 na 1000 m, alebo sa zamerajú na K4 na 1000 m. To ukáže čas. Vyzerá to tak, že obe disciplíny sa dlhodobo kombinovať nedajú.
Novozložený štvorkajak štartoval na OH bez dlhodobej spoločnej prípravy, bez medzinárodného štartu, a predsa mal ambíciu na medailu. Oprávnene?
Pre všetkých to bola vyčerpávajúca sezóna. Poznáme okolnosti, posádku sme zložili na poslednú chvíľu. Mesiac stačí na technické zjazdenie posádky, no podľa môjho názoru to bol krátky čas na to, aby sa doladilo všetko potrebné, aby sa oťukali v tréningu najvyššej intenzity, nezažili ten pocit vypätia v náročnej súťaži. To všetko hralo proti nám. Mohlo to vyjsť a dlho to tak vyzeralo, ale nakoniec sme ostali smutní.
SZRK, Prokop Slováček