Archív aktualít

Ľubomír Hagara sa ziskom 6. miesta na 200 m na OH v Londýne prepracoval do absolútnej špičky v tejto najkratšej disciplíne. „Možno si ma teraz súperi začnú viac všímať. Že už nie som len ten, ktorý dobre odštartuje a za chvíľu „vykape", ale že už dokážem s nimi držať krok až do cieľa. Pevne dúfam, že sa budem ešte pár rokov zlepšovať."    

Vaše umiestnenie bolo príjemným prekvapením. Aj pre vás?   

Už pred olympiádou som veril, že do finále by som sa mohol dostať. Samozrejme, keď to vyšlo, bola to eufória! Ale bolo treba zabojovať ešte aj tam. Podľa obsadenia finále som si naplánoval šieste miesto a ono to vyšlo. Som veľmi šťastný.   

Tesne pred OH vás zradil chrbát, čo sa vlastne stalo?

Začalo to mesiac pred štartom v Londýne, asi vysunuté platničky, alebo nejaký svalový spazmus. Okamžite som musel ísť na infúzie, do ktorých mi lekári dávali lieky na uvoľnenie svalstva, magnézium... Po týždni som začal znova trénovať, celkom dobre som sa dostal do tempa a potom zrazu, cvičil som v posilňovni, to isté, ale v menšom rozsahu. Opäť som išiel na infúzie, našťastie bolesť po štyroch dňoch ustúpila. Snažil som sa udržiavať v pohybe, na bicykli, alebo ľahkým tréningom na vode.

Nemali ste v podvedomí strach, že by chrbát mohol povoliť?

Našťastie nie, pretože takmer dva týždne pred olympiádou bolesti natoľko ustúpili, že som nemal žiadne problémy. Pre istotu som ale vypustil posilňovňu. Len som jazdil a  opatrne som dolaďoval formu.

Oproti K2, alebo K4, kde všetci dúfali v zisk medaily, na vás žiaden tlak vyvíjaný nebol. Mohlo to dopomôcť k tomu skvelému umiestneniu?   

Možno áno. Ja som nemal na olympiáde čo stratiť. Pre mňa bol životný úspech už to, že som si v máji vybojoval účasť na nej. V Londýne som mal naozaj čistú hlavu, povedal som si, že nech to skončí akokoľvek, bude to dobré.

Tréner Slavomír Kňazovický o vás povedal, že ste výrazne sprofesionalizovali svoj prístup. A okamžite sa to odzrkadlilo na výsledkoch. Kde by ste sa chceli vidieť napríklad o dva roky?

Dúfam, že budem pokračovať v tomto progrese, že sa každý rok budem vedieť posunúť o kúsok vpred. Rád by som sa dostal na medailové stupne, či už na ME, alebo na MS. Veľmi po tom túžim.

O rok sú MS v Brazílii, kde sa bude skúšať olympijský kanál. Olympiáda v Rio de Janeiro je asi teraz pre vás veľkou motiváciou?

Samozrejme, myslím na ňu, možno to bude posledná šanca dostať sa na OH. Veľmi by som v Brazílii chcel štartovať.  

Čaká vás zaslúžená dovolenka, ako si ju užijete?

Bez pádla a vody, úplne vypnem. Nič konkrétne som si nenaplánoval, pretože som riešil hlavne zdravotné problémy. Hrozila mi operácia ramena, ale tú pravdepodobne nebudem musieť absolvovať. Teraz sa chystám na magnetickú rezonanciu krížov, aby sme zistili, kde bol problém. Keď to všetko vyriešim, možno vybehneme do Chorvátska.

SZRK, Prokop Slováček