(Bratislava, Pravda, BB) Koľkí by si na to stavili? Kanoista Ľubomír Hagara patril na olympijských hrách v Londýne k najpríjemnejším zjavom v slovenskej výprave. V šprinte na 200 metrov sa prebojoval do finále a vo vlnách kanála Eton Dorney pádloval na šiestom mieste. Nečudo, že mal na štvrtkovej slávnostnej bodke za tohtoročným športovým vrcholom dobrú náladu.
V Londýne ste povedali, že šieste miesto doma oslávite ako zlato. Stalo sa?
Osláv bolo niekoľko a boli veľmi bujaré, končili sa až nad ránom. Naplno som si ich užil.
Sedeli ste od olympiády v lodi?
Viac ako mesiac a pol som si dal puazu, jazdil som až koncom septembra.
Koľkokrát ste si pozreli svoje olympijské finále?
Díval som sa naň dosť často, možno aj pätnásťkrát. Sledoval som, ako so šiel technicky i rýchlostne. Nenašiel som na svojej jazde žiadnu chybu, podal som maximálny výkon
Odložíte si nejakú časť londýnskeho výstroja?
Na olympijskom kanoe naďalej trénujem a používam rovnaké pádlo, ale loď v budúcnosti určite nezničím, ani ju nikomu nevenujem a nepredám. Nechám si ju. Vždy keď sa na ňu pozriem, bude mi pripomínať londýnsku olympiádu a čo som na nej dosiahol.
Ako vyzeralo obdobie tesne po olympiáde?
Sedel som doma, pozeral televízor, venoval som sa priateľke a sem tam som odbehol pomôcť sestre. Prerába dom, takže som pádlo vymenil na chvíľu za lopatu.
Rýchlostnej kanoistike sa venoval aj váš otec. Mali ste doma vopred určené, že zakotvíte v lodenici?
Vôbec nie. Rodičia ma do ničoho netlačili, boli radi, že športujem. Začal som s vodným pólom, ktoré je v Novákoch veľmi populárne. Potom som prešiel na futbal, hral som v obrane. Zakaždým som však skončil na jazere. Chvíľku som sa tam len tak motal, jazdil som na surfe, s kamarátmi sme vystrájali rôzne somariny. Vyskúšal som minikajak, bol som kajakár, ale v trinástich som presadol do kanoe, čo sa ukázalo ako dobrá voľba.
Vodné pólo vás nechytilo?
Nepatril som k najlepším a ničím ma nezaujalo.
Máte medzi súpermi nejakého kamaráta?
Na dodatkovej olympijskej kvalifikácii v Poznani som sa celkom zblížil s Andrzejom Jezierkim reprezentujúcim Írsko, ale je viacero športovcov, s ktorými sa vždy pozdravím a podáme si ruku.
Ako vás po návrate domov privítal tréner Slavomír Kňazovický?
Stretli sme sa prvého septembra, objal ma, pogratuloval mi. Bol veľmi šťastný. Má na mojom úspechu výrazný podiel.
Preberali ste už spolu stratégiu na ďalší olympijský cyklus?
Na to je ešte priskoro. Vychutnávame si voľnejšie poolympijské obdobie. V prvom rade si chcem dať do poriadku rameno a kríže. Pomaly už budem musieť naplno trénovať, ale priznám sa, že to stále odďaľujem. Veľmi sa mi nechce.
Prezývajú vás Hagi. Poznáte aj rumunskú futbalovú legendu s rovnakým menom?
Samozrejme. Veľmi rád som som sa na neho v televízii díval. Bol skvelý strelec a útočník.
Za šieste miesto dostanete odmenu 8000 eur. Stále platí, že pôjdu na zariadenie bytu?
Platí. Čakám, že mi v najbližšom čase odovzdajú kľúče a pustím sa do práce.