Archív aktualít

Na úvod jedna štatistika. V pomere počtu držiteľov olympijských medailí k počtu obyvateľov by Komárno (žije tam do 36 000 ľudí) aj v historickom celosvetovom meradle miest patrilo do popredia. Množstvo skvelých športovcov, ktorí z tohto mesta pochádza, by zabralo zopár riadkov, ale je to práve rýchlostná kanoistika, ktorá ho preslávila najviac. Prvým svetovým šampiónom z Komárna sa stal v roku 1989 kajakár Attila Szabó, piati seniorskí majstri sveta - Michal a Richard Riszdorferovci, Erik Vlček, Juraj Bača a Juraj Tarr -  sa popri tituloch majstrov sveta môžu popýšiť aj ziskom olympijských medailí.      

Recept: Systém a kus šťastia

„Systematická práca a kus šťastia. Povedal by som, že to je komárňanský recept na výchovu špičkových svetových pretekárov. O mládež sa u nás stará 7 trénerov," hovorí predseda Kajak & kanoe klubu Komárno Tibor Soós. Všetko súvisí aj s tým, čo v Komárne vedia deťom ponúknuť. „Našťastie o záujem nemáme núdzu a keď prichádzali v posledných rokoch aj veľké úspechy, záujem o rýchlostnú kanoistiku sa zvyšoval. Aj v dnešnej dobe potrebujú mať mladí pretekári svoje idoly a keď ich vidia každý deň v lodenici, je to pre nich motivácia navyše. No a rodičia musia zasa vidieť, že máme solídne športové podmienky. Vtedy sú spokojní."

Aká by mala byť budúcnosť klubu? „Máme svoje plány, vízie, ale napĺňať ich je z roka na rok ťažšie. Rozhodujúce sú peniaze. Želám si, aby sme aj v najbližších rokoch udržali chod klubu a prácu v ňom aspoň na takej úrovni ako doteraz. A zo všetkého najviac by som chcel, aby sme dokázali lepšie oceniť trénerov, ktorí sa mládeži venujú zväčša popri svojich zamestnaniach. Pretože práve ich práca je veľmi dôležitá," dodal Tibor Soós.

„Vodní potkani" na začiatku cesty

Súčasnosť by nebola bez minulosti, bez ľudí a udalostí. To oni dali vzniknúť klubu, ktorý patrí k najlepším na Slovensku. Organizovanú športovú činnosť na vode začal  po roku 1872 rozvíjať Komárňanský telocvičný a hasičský spolok. V jeho šľapajách pokračovala Komárňanská športová jednota, ktorá sa však prevažne venovala veslovaniu, vodnej turistike a výletným plavbám. Sľubný rozvoj vodných športov, ku veslovaniu sa časom pridala aj kanoistika, pribrzdila 2. svetová vojna.

O pokračovanie vývoja sa postarala Telovýchovná jednota Spartak Slovenské lodenice Komárno, v ktorej vznikol aj oddiel rýchlostnej kanoistiky. Jeho členovia, prezývaní aj „vodní potkani" sa až do roku 1954 borili s materiálnymi problémami, napriek tomu sa počet záujemcov o tento šport neustále zvyšoval. Keď sa už zdalo, že všetko je na najlepšej ceste, 9. júna 1956 sa potopila plávajúca lodenica a bolo treba začať úplne odznova.  

Na ceste vpred

Rýchlostná kanoistika sa spolu s vodnou turistikou osamostatnila a nový Spartak Komárno v roku 1959 zorganizoval 1. ročník Veľkej ceny Slovenských lodeníc Komárno (preteky sa organizujú dodnes). To bol odrazový mostík pre ďalší vývoj. Množstvo československých reprezentantov šírilo slávu klubu. V roku 1970 oddiel postavil bližšie k Váhu novú lodenicu, no po uzávere mŕtveho ramena Váhu sa tréningové podmienky pre pretekárov skomplikovali. A tak už v roku 1979 otvorili na mieste súčasnej lodenice novú stavbu, ktorá bola výborným zázemím pre pretekárov až do roku 2001. Na jej mieste o rok neskôr postavili modernú budovu, ktorá  je dnes dôležitým centrom slovenskej rýchlostnej kanoistiky.

Zlatá komárňanská éra

Vylepšené podmienky v Komárne začali prinášať v 80-tych a 90-tych rokoch prvé výsledky. Už spomínaný Atilla Szabó získal ako prvý Komárňan medailu na MS, ako prvý získal titul majstra sveta a ako prvý sa zúčastnil na OH. V Soule v roku 1988. Na skvelých výsledkoch klubu sa podieľali ešte aj Jozef Turza a Štefan Viszlay. Trénersky to mali „na svedomí" Ladislav Polhammer a Tibor Soós, ktorý od roku 1993 zároveň vedie aj Kajak & kanoe klub Komárno, ktorý sa od pôvodného Spartaka odčlenil po vzniku Slovenskej republiky. Od polovice 90-tych rokov mal Atilla Szabó svojich dôstojných nástupcov. Z kanoistov sa medzi špičku prebil Anton Grassl, ale boli to predovšetkým kajakári, ktorí pokračovali v zbieraní svetových medailí. Bratia Riszdorferovci, Bača, Vlček a Tarr sú dodnes pojmami, ktoré vzišli z komárňanského klubu, ale zároveň sú aj ozdobou celého slovenského športu.

SZRK, Prokop Slováček

Použité informácie: Komárno v znamení kanoistiky, fotografie: KKK Komárno

(výber klubov je náhodný)