Archív aktualít

Nedá za začať inak ako tým, že Slávia UK Bratislava má svoj domovský prístav - lodenicu - na jednom z najslávnejších bočnokolesových parníkov, ktoré svojho času brázdili Dunaj. Parník Liptov, ktorý v súčasnosti už niekoľko desaťročí pokojne odpočíva v Karloveskej zátoke a slúži ako zázemie pre vodákov klubu i Fakultu telesnej výchovy a športu, oslávil tento rok storočnicu.

Klub sídliaci na slávnom parníku Liptov

Písal sa rok 1912, keď v lodeniciach v Linzi postavili parník s veľkým bočným kolesom a nazvali ho Wien. V roku 1922  ho odkúpilo riaditeľstvo Československej akciovej paroplavebnej spoločnosti pre potreby novovzniknutého plavebného podniku Československej republiky od nemeckej plavebnej  spoločnosti „SD" (Süddeutsche  Dampfschiffahrtsgesellschaft) za čiastku dosahujúcu takmer 5 miliónov československých korún. Dostal nové meno Labe, ktoré mu vydržalo až do roku 1939, keď ho premenovali na R - II. Meno Liptov získal v roku 1945. A nebol to hocaký parník. Slúžil na tzv. Kataraktoch a na úseku tzv. Železnej brány, teda tam, kde Dunaj prechádza cez Karpaty. Veľmi zložité miesto, ale parník sa skvele osvedčil. V roku 1967, po demontáži strojného zariadenia a kotlov bol vďaka Ladislavovi Čepčianskemu prebudovaný na lodenicu a zázemie pre vodákov a zakotvený v Karloveskej zátoke.

Klub zásluhou Ladislava Čepčianskeho

Úplné začiatky klubu sa datujú do roku 1968 a má na tom zásluhu Ladislav Čepčiansky, účastník dvoch OH a strieborný medailista z MS 1958, ktorý klub po dobu 32 rokov riadil a zabezpečoval jeho chod. Spočiatku to boli hlavne vysokoškoláci a pretekári prichádzajúci z iných klubov, ktorí boli nositeľmi prvých úspechov. Mená ako Ľubomír Kadnár, Miroslav Haviar, Ľubor Štark či Tibor Soós dodnes rezonujú v ušiach každého vodáka. Popri nich vyrastali ďalší, ktorí dostali Sláviu UK Bratislava do popredia, medzi klubovú „smotánku". Prvý titul majstra ČSSR získala v roku 1970 štvorica Adamus (Třinec), Miroslav Haviar, Jindřich Wybraniec a Ľubomír Kadnár v štafete na 4 x 500 m v Prahe, keď porazila vysokofavorizovanú Duklu Praha. A postupne pribúdali ďalšie titulu a neskôr aj úspechy na medzinárodnom poli či dokonca účasti na OH. Došlo aj na posilnenie funkcionárskeho potenciálu. V roku 1975 prišiel Mikuláš Kéri, v roku 1979 Jan Matocha a v roku 1985 Robert Petriska. Trénerskej činnosti sa po určitú dobu venovali aj Ľubomír Kadnár, Štefan Lukačovič a Marián Dubovský.

Nové a nové generácie

Silná generácia pretekárov ktorá potiahla Sláviu v jeho začiatkoch postupne starla a tak sa musel klub koncom 70-tych rokov začať zameriavať viac na výchovu vlastnej mládeže. To úsilie nebolo vôbec márne a nová krv začala zbierať majstrovské tituly.

Až deväťdesiate roky priniesli prvú kritickú dobu pre klub, ktorý čakal na výraznú funkcionársku obmenu, na ľudí, ktorí by dokázali nadviazať na slávnych predchodcov. Aspoň že pretekárov bolo stále ako-tak dosť, najväčšiu radosť robili klubu maratónci Lachkovič, Dvorský a Petrla. Neskôr, v roku 2005 prišla do klubu olympionička Martina Kohlová, rok po nej aj výborný kanoista Marián Ostrčil.

Súčasnosť i budúcnosť

„Momentálne máme v klube skupinku mladých, z ktorých by mohli vyrásť dobrí pretekári. Finančná situácia nám nedovoľuje veľké nábory, špeciálne programy pre deti a tak sme vďační za to, keď sa niekto nový u nás objaví. Ale z roka na rok je ťažšie dostať bratislavské deti do lodenice. V Bratislave je klubov niekoľko a všeobecne je nižší záujem detí o šport," hovorí predseda Slávia UK Bratislava Miroslav Haviar, ktorý nastúpil na svoju pozíciu v roku 2000. Okrem iných vecí musel v roku 2008 riešiť aj to, či klub nepríde o svoju lodenicu na parníku. „Podarilo sa nám ju zachrániť a vybaviť presťahovanie lode na koniec zátoky bližšie k Dunaju. Loď dostala nový šat a verím, že nám ešte bude zopár rokov slúžiť."

SZRK, Prokop Slováček, foto - Slávia UK Bratislava

(Výber klubov je náhodný)

(Ďalší diel seriálu o slovenských kluboch rýchlostnej kanoistiky uverejníme po sviatkoch)