Archív aktualít

V komplexe viacerých budov, na pravom brehu Dunaja, kúsok za Starým mostom, nemožno lodenicu Dunajčíka prehliadnuť. Nízka zelená budova navonok nevyzerá, ale vo vnútri ukrýva skutočné poklady bratislavskej vodáckej histórie.

Dunajčíci vydržali všetko

Príjemná atmosféra. To je to správne vyjadrenie pocitov, ktoré máte po vstupe do lodenice. Drevo, dobový interiér (nábytok vo veľkej klubovni pochádza z pracovne Jozefa Tisa), mnoho trofejí, stará mapa zachytávajúca kde všade sa Dunajčíci plavili (napríklad na vlastnoručne postavenej plachetnici Tulák) a skrine plné kroník mapujúcich históriu klubu. Tak ako sa patrí na najstarší slovenský klub, ktorý funguje nepretržite už od roku 1924. Klub vznikol na základe skautskej tradície a jeho zakladatelia ho do roku 1938 doviedli až na vrchol vtedajších možností čo sa turisticko - vodáckej činnosti týka. Aj s boja o prežitie vo vojnových rokoch 1939 - 1944 vyšiel klub víťazne. Vyrovnal sa s Mníchovským diktátom aj s núteným odchodom členov Dunajčíka českej národnosti do pražského exilu. Stále však chýbala riadna lodenica, ktorá by dala vodáckej činnosti ten správny rámec. Klub sa presúval z miesta na miesto, raz do lepších inokedy do horších, provizórnych podmienok.

Konečne v roku 1945 nastal ten správny okamih. Klub získal do prenájmu pozemok neďaleko bývalého kúpaliska Lido, základom novej lodenice bolo drevo z rozmontovaných drevených vojenský barakov. „Ešte úprava pozemku, vztýčenie hrdého stožiara a dňa 24. augusta 1946, na 22. výročie založenia klubu bola lodenica slávnostne otvorená," píše Ivan Hodža v ročenke klubu.

Zachované tradície

Okrem bežného života v lodenici, ktorý je čulý po celý rok, hýbu klubom s bielo-zelenými farbami a čajkou v logu aj silné tradície. „Každý rok máme valné zhromaždenie na ktorom sa volí výbor klubu. Potom máme tzv. Medailóny, keď je člen nad 50 rokov inaugurovaný do Starešiny klubu, ktorá je aj poradným orgánom výboru ak treba. Počas „medailónovej slávnosti", ktorá sa u každého člena opakuje aj po 60-tke a potom už každých ďalších 5 rokov, sa spíše humorným spôsobom jeho životopis, čo povyvádzal a spoločne spomíname," vysvetľuje predseda klubu Branislav Kunc dunajčícke tradície.

„Na jar máme zasa Promócie, v rámci ktorých je vybraný člen promovaný za doktora všetkých vied dunajčíckych. V rámci toho je jeho erb zavesený na stenu cti v hlavnej klubovni. Ručne maľovaný erb vystihuje podstatu, záujmy, záľuby alebo povolanie každého promovaného. Máme tu už veľmi staré kusy z rannej histórie klubu, niektoré z nich dokonca už museli ísť na reparáciu, pretože ich poškodil zub času." K tradíciám prispievajú napríklad aj staré lode, na ktorých niektorí členovia stále jazdia. „Ako napríklad olympijský kajak Jenda Matochu, ktorý obhospodaruje Vladimír Dico Mišík, legenda nášho klubu, a stále na ňom jazdí."

Filozofia - na celý život

Aj Dunajčík vychoval viacero talentov, ktoré dosahovali úspechy v medzinárodnom meradle. Spomenúť len zopár by však nebolo úplne fér. „Od začiatku je filozofia klubu jednoznačná. Ak sa u nás objaví talent, chceme ho všemožne podporovať, ale nejde nám o to, aby sme z neho vyžmýkali pretekárske maximum a on potom znenávidí kanoistiku a prídeme o neho. Chceme rozvíjať lásku k vode, k prírode, k rekreačnej turistike, aby sa vodáctvo stalo životným štýlom našich členov. A myslím si, že sa nám to úspešne darí," hovorí Branislav Kunc. Dôkazom toho je mnoho „rodinných klanov", dve -tri generácie, ktoré ostávajú Dunajčíku verné počas celého života. „Sme hrdí na to, že sme klub rodinného typu."

Súčasnosť a budúcnosť

V súčasnosti má klub skupinu zhruba 15-tich detí, ktoré sa venujú príprave na svoju možno veľmi úspešnú kanoistickú kariéru. Pod vedením Ľubice Klimovej a Mariána Praženku. „Spoliehame sa na to, že naši členovia privedú svoje deti a tie zasa svojich kamarátov. Ale snažíme sa aj o nábory na petržalských školách, pretože z tejto časti Bratislavy to nie je k nám ďaleko."

Súčasnosť to je aj tradičný Dunajský maratón, ktorý sa tento rok presúva z jarného na septembrový termín. „Mal by sa uskutočniť na starom koryte Dunaja so štartom v Dunakility a s cieľom v Gabčíkove.

SZRK, Prokop Slováček