Archív aktualít
31. január 2013 Kraj okolo Hrona je priam stvorený pre vodáctvo a vodnú turistiku a na týchto základoch vznikol aj klub KVŠ Zvolen, ktorý začal svoju činnosť v roku 1985 ako sekcia branného vodáctva v Klube športového potápania a branného vodáctva Calypso Zvolen - KŠPBV Calypso Zvolen. Začiatky - branné vodáctvo Vodácky šport má v slovenskej histórii bohatú minulosť. Zhruba v 50-tych rokoch začali vznikať za podpory a v garancii Zväzarmu(Zväz pre spoluprácu s armádou) vodácke kluby zamerané na vodácky viacboj (branné vodáctvo) - disciplínu pozostávajúcu z plavby na päťčlennej pramici (vtedy drevenej), plávania na 50m a 100m, streľby zo vzduchovky a hodu granátom. Ale v systéme československého športu bolo niekoľko druhov viacboja, ktoré mali korene v armáde. „Tejto tradície sa chytila aj skupina mladých ľudí - Hybský, Šípoš, bratia Slovákovci a Bystrianský, Sekereš, Cimra, Svoreň, Záruba, Tichý a ďalší, ktorá sa koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov venovala vodnej turistike, pobytu v prírode a brannému vodáctvu. Klub sa zúčastňoval rôznych pretekov po celom Československu. Klub po útlme v polovičke 60-tych rokoch prakticky zanikol, časť materiálu sa rozptýlila, časť prevzala telovýchovná jednota drevárskeho podniku Bučina," píše sa na stránke klubu. Tŕnistá cesta ku kanoistike V druhej polovici 60-rokov minulého storočia sa brannovodácky šport presunul zo Zväzarmu do ČSZTV a priradili ho k rýchlostnej kanoistike. Nebol to však krok vpred, lebo kluby rýchlostnej kanoistiky nemali o túto disciplínu príliš záujem. Vo Zvolene sa viac začalo presadzovať plutvové plávanie a športové potápanie. Až do roku 1985, keď sa Ján Miškovič zúčastnil na splave na rieke Hron. Tento splav je fakticky prvou spoločnou akciou skupiny ľudí ktorá neskúr dala vzniknúť súčasnému KVŠ Zvolen. Lodenica na Môťovskej priehrade dala činnosti klubu ten správny rozmer. Do čela aktivistov sa postavili Mária Oklepková a Ján Miškovič, členskú základňu utvorili deti, ktoré sa zúčastnili spomínaného splavu. Ich spoločná práca vyústila v roku 1986 do účasti dvoch posádok päťmiestnych pramíc na majstrovstvách Slovenska v Kotorskom preteku brannej zdatnosti. Blízka minulosť, neradostná súčasnosť „Rýchlostná kanoistika je vodáckou športovou disciplínou, ktorej sa v klube prakticky venujeme len od roku1999, kedy sme sa zapojili do súťaže Slovenského pohára v rýchlostnej kanoistike," uvádza stránka klubu. To už fungovalo Školské športové strediska zameraného na kanoistiku a v roku 1999 sa klub zúčastnil piatich pretekov Slovenského pohára (štartovalo 20 pretekárov z klubu). Jedno desaťročie všetko fungovalo tak ako malo. Ale prišli časy, ktoré to všetko zmenili. „Po dvadsiatich rokoch sme prišli o lodenicu, ktorú sme mali v prenájme, museli sme sa vysťahovať, prevládli iné záujmy majiteľa. A tak sme prišli o všetko čo sme budovali. Ostala len partia vodákov, ktorá sa občas vyberie na vodu, na splav," hovorí jeden zo zakladateľov klubu Ján Miškovič. „Veci čo nám ostali máme poschovávané kade-tade po skladoch a po garážach, deti, ktoré prejavia záujem, posielame do slalomárskeho oddielu. Všetko je na bode mrazu, a veru neviem, či sa klubu ešte podarí zodvihnúť sa. Možno ak by sa našiel nejaký mladý a zanietený človek, lenže ťažko sa buduje tradícia a základy niečoho nového keď nie je kde. Možno ak by bola lodenica, bola by tu nejaká šanca aby sa vrátili lepšie časy, ale bez nej to asi nepôjde," dodal Ján Miškovič. SZRK, Prokop Slováček Foto - www.kanoezvolen.sk |