Archív aktualít

Peter Gelle a Rastislav Kužel. Obaja olympionici, úspešní slovenskí reprezentanti, jeden súčasný, druhý bývalý (pracuje ako tréner). Obaja majú jedno spoločné: až do stredoškolských čias pádlovali v klube TJ Dunaj Štúrovo.

Napriek tomu, že leží pri Dunaji a má skvelé podmienky pre vodácke športy, boli roky, keď sa v Štúrove najviac darilo hlavne futbalu a viacerým iným športom Od vzniku miestneho športového klubu v roku 1920 trvalo dlhých 44 rokov, kým sa ku slovu dostali aj kanoisti.

„V roku 1964 bol v „akcii Z" dobudovaný Dom vodných športov, teda súčasná lodenica. Vytvorili sa vhodné podmienky pre založenie oddielu rýchlostnej kanoistiky. Bola to iniciatíva Juraja Junga, Alexandra Nozdrovického a Alexandra Nikmana. Oddiel začal v podstate fungovať v okamihu, keď sa pre klub podarilo zohnať tri pretekárske kajaky Duhák a jeden dvojkajak Duhák," spomína na začiatky kanoistiky v Štúrove Jozef Kužel, predseda klubu TJ Dunaj. „Dovtedy sa tu robila hlavne vodná turistika a jachting. Vlastne aj ja som začínal ako jachtár."

Stačilo pár rokov na úspechy

„V roku 1971 som sa vrátil z vojny a spolu s Alexandrom Nozdrovickým sme sa pustili do práce s mládežou. Snažili sme sa ich naučiť všetko potrebné, rozvíjať po všetkých stránkach, jazdili sme na splavy. Trénovali sme buď na Dunaji, alebo dolu  na Hrone. Tých šikovnejších sme časom posielali aj na preteky," vysvetľuje Jozef Kužel.

Prvé výsledky sa dostavili zhruba o desať rokov od začiatku práce oddielu. Prišli tituly majstrov Slovenska (Tobiáš, Király), medaily, aj tie najcennejšie, na československom šampionáte (Toběrný - bronz, Kužel, Šušor, Medveová - zlato). Rastislav Kužel a Peter Gelle od stredoškolských čias už netrénovali v Štúrove, no bol to práve tento oddiel, ktorý ich na hviezdnu kariéru naštartoval. Obaja to dotiahli až k úspechom na majstrovstvách sveta a Európy a k štartu na Olympiáde.

Futbal je hra, kanoistika drina

V roku 1983 dostal klub poverenie usporiadať majstrovstvá Slovenska vo vytrvalosti (cca 28 km trať pre mužov a 12 km pre ženy), mládež bojovala v rámci Rovenského memoriálu. Toto podujatie vydržalo dlhých 14 rokov.

„V najlepších časoch sme na preteky chodili plným autobusom a vyberali sme, koho zoberieme a koho nie. Boli peniaze aj záujem detí. Teraz je všetko zložitejšie. S nedostatkom detí i peňazí bojujú všetky športy. Našim veľkým konkurentom je stále  futbal. Pre deti to je hra a vidina neskorších dobrých zárobkov, zatiaľ čo kanoistika je ťažká drina. Hádajte čo si vyberú radšej?"

Klub momentálne má iba pár detí s ktorými pracuje. Pomáhajú hlavne rodičia. „Vždy je to v takých vlnách. Raz je lepšie, raz horšie. Najťažšie je nájsť angažovaného človeka a ako-tak mu zaplatiť. Napriek všetkému verím, že klub bude fungovať aj ďalej a dočkáme sa oveľa lepších časov."

SZRK, Prokop Slováček