Jazyk
Language
Zdiela¶ na Facebook-uArchív aktualít
14. jún 2014 Čo je to kanoistický maratón? Jazda, ale aj beh s loďou v rukeRýchlostná kanoistika to nie sú len krátke trate do 1000 m, ktoré sú najznámejšie a najpopulárnejšie, ale aj trate maratónske, merajúce od 18 do 30 kilometrov. O tejto špecifickej disciplíne rýchlostnej kanoistiky sme sa na ME v maratóne v Piešťanoch porozprávali s reprezentačným trénerom slovenských maratóncov Mariánom Lachkovičom.
Aká je história kanoistického maratónu? Najprv sa jazdilo na vzdialenosť akú poznáme z atletiky. Z bodu A do bodu B, na riekach, prírodných kanáloch. Postupne sa vzdialenosť skracovala, nakoniec sa začalo jazdiť aj na klasických kanáloch pre veslovanie a rýchlostnú kanoistiku, na určitý počet kôl a pridali sa aj tzv. prenášky...
Prenášky sa pridali aby sa prerušil monotónny pohyb, aby sa pretekár prebehol, prekrvili sa mu nohy... Táto zmena nakoniec priniesla do maratónu viac vzruchu. Na prenáške býva hodne živo, najmä ak sa na ňu prirútia viacerí pretekári naraz, pri behu s loďou sa môže stať hocičo, mení sa poradie, niekto ju má zvládnutú lepšie, niekto horšie. Aj pri nastupovaní do lode môžu vznikať kolízie, niekto to nezvládne optimálne, pre veľkú snahu dostať sa čo najrýchlejšie do lode sa môže vykúpať. Prenáška môže ovplyvniť poradie a aj pre divákov je zaujímavá. V kanoistickom maratóne sa neustále dejú zmeny, ako keby stále hľadal svoju optimálnu podobu. Je to tak? Áno je, neustále sa robia drobné zmeny, hľadá sa taká forma maratónu, ktorá by bola atraktívna pre divákov, ale aj pre pretekárov. Na poslednom Svetovom pohári sa napríklad išli kvalifikačné jazdy na kratšiu vzdialenosť a iba tí najlepší postúpili do maratónskeho finále. Uvidíme, či sa takáto zmena do budúcnosti ujme. V maratóne sú aj ďalšie špecifiká, ktoré v „klasickej" rýchlostnej kanoistike neuvidíme. Napríklad pitný režim či pumpa na vodu v lodi... Pitný režim je veľmi dôležitý, pretože pretekári sú na trati vyše jeden a pol hodiny. Pije sa z vreciek zavesených na krku, alebo z vodného vaku na chrbte. Pretekári si v rámci prenášok môžu tekutiny doplniť. Koľko jej vypijú závisí aj od počasia, základným pravidlom je, že treba piť preventívne, nie až dostane pretekár smäd či kŕče. To už je neskoro. Pumpou si pretekár počas trate odčerpáva vodu, ktorá sa do lode odstane buď vinou vĺn, alebo z pádiel súperov. Ovláda sa nohou. Ak je vody veľa, môže si ju pretekár z lode vyliať na prenáške. SZRK, Prokop Slováček |