Archív aktualít

O uplynulom Stretnutí olympijských nádejí v Piešťanoch z organizačného pohľadu sme sa zhovárali s riaditeľom pretekov Borisom Bergendim.

Slovenský zväz rýchlostnej kanoistiky má za sebou tretie veľké podujatie v tomto roku. Po Medzinárodnej regate Piešťany a ME v maratóne to tentoraz bolo Stretnutie olympijských nádejí. Aké bolo z organizačného pohľadu?

Bolo to najpočetnejšie podujatie a tým aj najťažšie. Dokonca som pozeral účasť na predošlých Stretnutiach olympijských nádejí a vyzerá to tak, že sme mali v Piešťanoch najviac pretekárov v histórii. Napriek tomu sme to zvládli a to, aj podľa ohlasov od výprav, svedčí o našom úspechu. Nevyšlo počasie, ale to si nevyberieme. Na druhej strane to beriem tak, že tento rok nám v Piešťanoch počasie vždy prialo, takže raz to prísť muselo. Jediného čoho som sa obával bolo, že sa po tých dažďoch prirúti veľká voda a naruší nám celý program. Našťastie sa nič také nestalo.

Koľko členov organizačného tímu sa na takomto veľkom podujatí musí zapojiť?

Bolo to do 40 ľudí a všetkým musím veľmi poďakovať. Samozrejme aj ďalším, ktorí akokoľvek pomohli, často aj úplne nezištne. Za posledné roky sa nám už vyprofiloval skvelý organizačný tím, kde každý vie čo a ako má robiť, a vďaka tomu môžeme takéto podujatia organizovať. Najdôležitejšie čo sme dosiahli bola presnosť. Všetko prebehlo tak ako malo, nemeškala kyvadlová doprava,  dodržali sme program a za to patrí vďaka rozhodcom, ktorí podali výborný výkon. Výpravy boli spokojné s ubytovaním, servisom počas pretekom, často aj nadštandardným, oceňovali dobrú pohodu na pretekoch, ústretovosť a prívetivosť členov organizačného tímu. Napriek tomu, že nemáme také zázemie ako na kanáloch v iných krajinách, cítili sa u nás komfortne.

Opäť veľmi pomohol domáci klub Sĺňava Piešťany...

Mnoho vecí stojí a padá na členoch domácej technickej čaty pod vedením Mateja a Tomáša Kačicovcov. Všetci okolo nich opäť podali výborný výkon. Osobitne by som poďakoval mladým bójkarom, ktorí v piatok v tom strašnom daždi vydržali na štarte, plnili si úlohy, napriek tomu, že to nebolo vôbec jednoduché.

Čo vravíte na progres slovenských pretekárov. Vlani nezískali v Račiciach na tom istom podujatí ani jednu medailu, teraz ich bolo 11?

Bolo to príjemné prekvapenie, dokonca sme pri troche šťastia mohli mať viac zlatých medailí. Ale aj tá jedna, ktorú získali Lucia Oršulová a Paulína Tesáriková v K2 na 200 m, je samozrejme, veľkým úspechom, a dievčatám som osobne srdečne blahoželal. A veľkú pochvalu zaslúžia aj ostatní medailisti. Potvrdilo sa, čo mi vlani hovorili tréneri. Že treba vydržať, že nastupujúce ročníky sú silnejšie, početnejšie a že situácia sa určite zlepší. Ich slová sa potvrdili a z toho mám veľkú radosť.

SZRK, Prokop Slováček