Archív aktualít

Niet na Slovensku veľa športových klubov, ktoré by sa mohli pochváliť nepretržitou existenciou počas 90 rokov. Vodácky klub Dunajčík k nim ale patrí.  Je prvým slovenským a dodnes fungujúcim vodáckym klubom na Slovensku.

Začalo sa to v hostinci U Krásov

Dňa 24.augusta 1924 sa v Bratislave v hostinci U Krásov zišlo desať 15-16 ročných českých a slovenských chlapcov a rozhodli sa založiť vodácky oddiel. Väčšina z nich boli peší skauti, ich ale lákala voda, Dunaj, a preto sa stali oddielom vodných  skautov. Na začiatku nemali ani žiadne plavidlá, ani lodenicu, ale mali svoju víziu, húževnatosť a iste aj šťastie. Na čelo oddielu sa dostali dvaja skúsení skautskí vodcovia, najprv námorný kadet Albert Dutka a potom profesor Dr. Antonín Stránsky. Oddiel sa rozrastal a pribudli noví schopní  členovia. Najprv dostali povolenie veslovať na vojenských jolkách  a bidlovať na vojenských pontónoch. Neskôr si podľa vlastných plánov prerobili tzv. maňásky na kajaky a zadovážili si ďalšie kajaky a kanojky.  Lode si ukladali spočiatku len v improvizovanej ohrade v zimnom prístave a v roku 1932 si postavili skromnú drevenú lodenicu na konci vtedajšieho kúpaliska Lido. Sny Dunajčíkov plaviť sa do ďalekých krajín sa zmenili na skutočnosť. Plavili sa na kajakoch po Dunaji do Beogradu, na kanojkách do Ruščuku, po rieke Rýn , po francúzskych riekach a v roku 1933 uskutočnili na vlastnými rukami postavenej plachetnici Tulák, plavbu pobrežnými vodami Čierneho a Marmarského mora až na ostrov Halki v súostroví Princových ostrovov. Okrem turistických akcií sa však zúčastňovali aj vodáckych pretekov. V roku 1932 na kanoistických majstrovstvách na trati Nemšová Trenčín obsadili Dunajčíci prvých 5 miest. Boli aj organizátormi každoročných pretekov Devín- Bratislava.

Ťažké časy klubu

Udalosti v roku 1938 znamenali pre Dunajčík vážne ohrozenie jeho činnosti.  Zabraním Petržalky do hitlerovského Nemecka prišli o ťažko nadobudnutú lodenicu. Stratili veľa svojich aktívnych členov českej národnosti, ktorí boli zo Slovenska vyhostení. No a pravdaže vojnové udalosti nepriali vodáckym aktivitám. Napriek všetkému, klub nezanikol, rozrástol sa o nových členov. Keďže aktivity na Dunaji boli limitované, obrátili svoju pozornosť aj k iným riekam na Slovensku, predovšetkým k rieke Váh. Viacerí Dunajčíci sa aktívne zúčastnili Slovenského národného povstania a dunajčícky prvý vodca Dutka zahynul na Pražských barikádach.

Po vojne sa aktivita Dunajčíkov zvýšila. Ďalej sa zvyšoval počet členov. Časť členov českej národnosti sa vrátila, väčšina ostala v Čechách, hlavne v Prahe. Ostali však v spojení s materským klubom a vytvorili akúsi odnož tzv. Pražských Dunajčíkov. Najdôležitejšou úlohou bolo opäť si postaviť lodenicu a to sa im aj podarilo. Na pozemku pri Lide, na ktorý uzavreli s národným výborom nájomnú zmluvu, si z dreva získaného z mestského baraku dali zmontovať lodenicu a ďalšie práce odrobili sami, takže 24.augusta 1946, na 22.výročie založenia klubu bola lodenica slávnostne otvorená. Mala to byť len provizórna lodenica a Dunajčíci si plánovali čoskoro vybudovať väčšiu a komfortnejšiu lodenicu, náčrtky jej architektonických plánov roky viseli na stenách lodenice. Po roku 1948 sa však postavenie mnohých členov a celková situácia značne zmenili, takže tzv. provizórna lodenica klubu slúži už vyše päťdesiat rokov a to napriek opakovaným poškodeniam povodňami. Pravda len vďaka usilovnosti , značnej pracovnej aktivite členstva, lodenica nielen vydržala, ale sa aj zveľadila. V zhode s líniou zjednotenej telovýchovy sa Dunajčík musel zaradiť do existujúcich telovýchovných štruktúr. Spočiatku bol vodáckym klubom v TJ Dunajplavba, neskôr Lokomotíva.  Po roku 1989 sa opäť stal samostatným vodáckym klubom.

Výrazné športové úspechy

V päťdesiatich rokoch prišla do klubu silná skupina mladých ľudí, čo prinieslo oživenie športovej činnosti. Popri tradičnej vodnej turistike sa začali dosahovať významné výsledky v rýchlostnej kanoistike. Do československej reprezentácie sa v tých rokoch prebojovali Ľudo Bergendi s Paľom Paulíkom v kanoe dvojíc, ktorým len o chlp unikla účasť na Olympiáde v Melbourne v roku 1956 a kajakári Kovács, Boča, Rosa. V rokoch 1954 a 1955 bol Dunajčík prvý v súťaži o najlepší slovenský vodácky oddiel. Neskôr po vzniku vrcholových stredísk sa zmenila situácia a súťaž oddielov začala byť nerovná. Boli oddiely liahne a boli oddiely , ktoré z liahní ťažili. Dunajčík patril k tým prvým. Dunajčík bol stále dobrý v súťažiach dorastencov. V roku 1965 sa umiestnil na Majstrovstvách ČSSR na 2.mieste v klubovej súťaži a vybojoval 6 titulov Majstrov republiky. Veľmi dobré výsledky sa dosahujú aj v rokoch 70-tich a začiatkom 80-tich rokov: Katka Bergendiová - štvornásobná Majsterka ČSSR v mladšom doraste, Hana Ďugová juniorská reprezentantka ČSSR, Braňo Kunc  Majster ČSSR v kajaku so Slezákom z Trenčína.

V 90- tich rokoch sa dosahujú vynikajúce výsledky na dlhých tratiach. V roku 1992 získavajú až 13 medailí na Majstrovstvách Slovenska, ale aj v zahraničí (Boris Bergendi, Ľubo Kunc, Adrián Král, Braňo Kunc, Maťo Mišík, Ľubka Gašparíková ). Boris Bergendi, Braňo Kunc a  Maťo Mišík sa dostávajú aj na majstrovstvá sveta do Austrálie, kde sa dobre umiestňujú. Po roku 2000 najlepšie výsledky dosahujú pretekári v kategórii mladších žiakov, ale aj dorastenci (Maťo Vajda) a veteráni. V tomto období sa pretekári začali venovať aj novým disciplínam: rodeu na divokej vode a dračím lodiam, s dobrými výsledkami.

Silné osobnosti v popredí

Okrem aktívnych pretekárov vyrástlo v Dunajčíku veľa výborných vodáckych rozhodcov (Milan Rosa, Peter Gašparík, Ľubo Kunc ...a iní). Boli tiež organizátormi viacerých pretekov. Predovšetkým to boli vytrvalostné preteky. Už v 30-tych rokoch preteky Bratislava- Devín. V rokoch 60-tych a 70-tych jarné vytrvalostné preteky po Dunaji z Bratislavy do Rusoviec a od roku 1989 Dunajský maratón s medzinárodnou účasťou, najprv po hlavnom toku Dunaja, od roku 1993 v Jarovskom ramene a od roku 2013 v starom koryte Dunaja . Zapájali sa aj do ďalšej organizátorskej práce v Slovenskom zväze rýchlostnej kanoistiky. Vo funkcii tajomníka zväzu Peter Gašparík, teraz Boris Bergendi, lekárka olympijského kanoistického družstva MUDr. Katarína Bergendiová, vedúci výprav na medzinárodné preteky-  Ľubo Kunc, Maťo Mišík, Ľudo Bergendi.

Vodácka turistika

V centre záujmov klubu Dunajčík bola vždy vodácka turistika. Okrem pravidelného organizovania rôznych vlastných domácich a zahraničných podujatí, sa členovia Dunajčíku zapájali do organizácie veľkých medzi národných plavieb ako je TID (Tour Internationale Danubien) a Tatranský vodácky okruh (Adolf Kunc, Ero Čunderlík, Laco Tkáč, Vlado Mišík). Organizovali prvosplavy po jarných potokoch a riečkach na Slovensku a spolupracovali pri zostavovaní  turistického vodáckeho sprievodcu po Československých riekach. Pracovali a pracujú v turistických organizáciách (Laco Tkáč, Zuza Hricová, Vlado Mišík, ktorý  bol roky členom vrcholovej svetovej vodáckej turistickej organizácie ICF).

Vodácky klub Dunajčík oslavuje svoje 90 ročné trvanie, svoje doterajšie úspechy a volá do ďalších rokov svoj pozdrav: „Kupredu ahoj, Dunajčíci v boj!\"

Želka Mišíková