Archív aktualít

Rýchlostná kanoistika hendikepovaných športovcov sa na svetových podujatiach objavuje už štandardne. V roku 2016 v Rio de Janeiro dostane po prvý raz možnosť ukázať sa aj na paralympiáde. Zástupcovia Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky veria, že už v Tokiu 2020 budú o paralympijské medaily bojovať aj dvaja slovenskí reprezentanti. Aspoň taká je vízia, ktorá v týchto dňoch uzrela svetlo sveta.

Porozprávali sme sa so športovým riaditeľom Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky Filipom Petrlom.

Absolvovali ste už aj prvé stretnutia so Slovenským paralympijským výborom... Aké je resumé?

V blízkej budúcnosti podpíšeme memorandum o spolupráci, vďaka ktorému sa môžeme začať prezentovať aj ako šport pre hendikepovaných športovcov. Od Slovenského paralympijského výboru, od jej predsedu Jána Riapoša sme dostali prísľub o všemožnej podpore. V liečebnom centre v Kováčovej by sme mali v dohľadnej dobe absolvovať prezentáciu, kde predstavíme možnosti pre hendikepovaných ľudí, ako by sa mohli začať venovať rýchlostnej kanoistike. Pripravíme prezentačné video i brožúrku, ktorá bude k dispozícii všetkým záujemcom. To budú prvé kroky.

Aké budú ďalšie úlohy SZRK?

Budeme musieť vytvoriť systém, ako naučiť hendikepovaných športovcov jazdiť na kajakoch a kanoe, trénerov musíme oboznámiť so základnými princípmi tréningovej práce...

Aká je vízia? Stihneme to ešte do paralympiády v Rio de Janeiro?

Máme indície z klubov, že aj na Slovensku sú hendikepovaní ľudia, ktorí jazdia na vode, ale zrejme by to už nestihli dostať sa na požadovanú medzinárodnú úroveň. Predsa len, nominačné kritériá sa prísne. Reálnejšie je myslieť na paralympiádu v Tokiu v roku 2020. Tam by sme chceli poslať dvoch našich športovcov. Verím, že sa nám to podarí a že bude o rýchlostnú kanoistiku ako o paralympijský šport záujem.

Čo by vás na tejto ceste smerom k paralympiáde v Tokiu 2020 ešte mohlo prekvapiť?

Nemáme v tomto smere žiadne skúsenosti. Takže uvidíme, čo dokážeme a kam sa posunieme. Všeobecne je ťažké naučiť aj zdravého človeka jazdiť na kajaku či kanoe, pokiaľ nikdy predtým nič podobné neskúšal. A ešte ťažšie to bude s hendikepovaným športovcom, hoci lode sú tomu prispôsobené. Ideálny typ by bol taký, ktorý predtým aspoň trošku skúšal rýchlostnú kanoistiku, vodný slalom či veslovanie... Nebude ľahké nájsť vážnych záujemcov, naučiť ich všetky zručnosti a ešte zabezpečiť to, aby sa dostali na požadovanú medzinárodnú úroveň. Verím však, že to dokážeme a že plnohodnotne rozšírime rodinu paralympijských športov. Že budeme mať pretekárov, ktorí budú aj na najvyššej úrovni úspešní.

SZRK, Prokop Slováček