28. jún 2015
Keď mi vlani Boris s Filipom radostne oznámili, že Slovenskému zväzu rýchlostnej kanoistiky sa konečne podarilo získať pozemky okolo Zemníka do dlhodobého prenájmu, neuvedomoval som si dôležitosť tejto informácie. V rohu kancelárie som vtedy videl hrable a rýľ, a tak som ich trošku podpichol: Týmto idete stavať kanál? Ale oni sa nenechali vyviesť z rovnováhy a postupne, krok po kroku, tvrdou prácou nad obvyklé povinnosti, ich, ale aj ďalších zapálených ľudí (aj im patrí veľká vďaka), sa prepracovali k výsledku. Preliezli mnoho prekážok, zdolali slovenskú byrokraciu, sen sa začal plniť. Sen o využití potenciálu kanála, ktorý máme v Jarovciach vykopaný už cca 30 rokov, ale nikto s tým za ten čas nedokázal nič urobiť.
Keď som sa bol na tie mieste pozrieť po prvý raz, s nohami zapadnutými po členky do bahna som si hovoril, že v tej divočine sa predsa nedajú urobiť oficiálne preteky. Ale od soboty 27. júna to už chvalabohu nie je pravda. Priznám sa, že keď som v sobotu ráno zaparkoval auto a videl som čo všetko sa už na Zemníku podarilo urobiť, mal som slzy na krajíčku. Bol som hrdý na všetkých, ktorí priložili ruku k dielu. Mal som radosť, že môžem pracovať doma, nie v Szegede, v Račiciach...
Víkendové druhé kvalifikačné preteky rozhodli o účasti na MS v Miláne, ale možno že rozhodli aj o budúcnosti rýchlostnej kanoistiky na Slovensku. O tom, že ako šport nezakrnie, ba naopak, bude sa môcť rozvíjať. Tá voda, to okolie, ten priestor je priam predurčený pre rýchlostnú kanoistiku. Teraz si už viem veľmi živo predstaviť, ako by to tam raz mohlo vyzerať.
V sobotu som náhodou započul reakciu jednej pani trénerky: Keď som prišla na kanál, a videla som dráhu, hovorím si, to snáď ani nie je možné, že sa to podarilo. Zajtra mám narodeniny, ale už žiaden darček nepotrebujem. Už som ho dostala... Tie slová hovoria za všetko, a myslím si, že podobné pocity mali viacerí zainteresovaní.
Vážim si, že som mohol byť pri tom, a mali by si to určite vážiť a uvedomiť aj všetci pretekári. Pri historicky prvých pretekoch na kanáli Zemník, aj keď v bojových podmienkach, ale na slovenskom kanáli pre rýchlostnú kanoistiku. Verím, že víkendom sa podarilo odštartovať novú, úspešnú éru, že sa už nič „nazašmodrchá“, finančne ani politicky, a že na Zemníku raz naozaj budú vyhlasovať majstrov sveta či Európy.
Sme síce ešte len na začiatku cesty.
Ale ja už teraz dávam „klobúk dolu“ pred všetkými, čo sa o to pričinili.
Prokop Slováček