Archív aktualít

Jediná posádka, ktorá absentovala na minulotýždňových majstrovstvách Slovenska v Piešťanoch bola štvorica Erik Vlček, Juraj Tarr, Denis Myšák a Tibor Linka. Na majstrovstvá sveta v Miláne a na svoje štarty v K2 a v K4 na 1000 m sa spoločne pripravujú v Szolnoku a nemalo význam ju prerušovať. Erik s Jurajom zvolili podobný model ako vlani, keď sa po príprave v Szolnoku stali v Moskve dvojnásobnými majstrami sveta v K2 na 1000 a 500 m. Tento rok k nim pribudli aj dvaja parťáci do K4, Tibor s Denisom, s ktorými vyhrali kvalifikačné preteky a získali právo štartovať na MS a zabojovať o olympijskú miestenku. V K2 na 1000 m ju získa prvých 6 lodí z MS, v K4 je to až prvých 10 lodí z MS.

POZRITE SI FOTOGALÉRIU K4

Dnes sa sústredenie tejto štvorice skončí, na pár dní prídu domov, na budúci týždeň už odlietajú do Milána. O príprave v Szolnoku sme hovorili s Erikom Vlčekom.

Ako dlho trvala príprava v Szolnoku?

Dnes sa končí druhé sústredenie, ktoré trvalo dva týždne, predtým sme boli týždeň doma a ešte predtým sme tu boli týždeň. Podmienky boli presne také, aké sme tu mali vlani, išli sme do už známeho prostredia, s tým rozdielom, že tu tento rok máme parťákov Denisa s Tiborom, takže sa venujeme aj K2 aj K4. Sme veľmi radi že tu sú, vytvorili sme dobrú partiu.

Akú náplň mali tréningy?

Boli kratšie, menej objemov najazdených kilometrov, ale o to bol každý tréning intenzívnejší. Jazdili sme napríklad úseky dlhé 750, 500 a 300 m, na doraz, na čas. Je to vlastne simulovanie režimu jazdenia, aký máme aj počas pretekov.

Počet tréningov?

Dajme tomu že 10 tréningov týždenne, dvakrát sme si sadli do K4, dvakrát do K2, ostatné tréningy boli na singloch. K tomu však treba prirátať zopár kilometrov na rozjazdenie, vypádlovanie a doplnkové tréningy beh a posilňovňu, aby sme nestratili výbušnosť a silu.

V Szolnoku nie ste sami, sú tam Maďari, Austrálčania...

... je tu veľa skupín, takže sa časovo musíme zladiť. Ale nie je to problém, lebo každý má svoj režim. Tréning v K2 sa snažíme spojiť s nejakými cudzími pretekármi, aby sme sa „naháňali" a hecovali navzájom. Keď si sadneme do K4, väčšinou ideme samostatne, lebo sparing v K4 sa tu akosi nenosí. Nie je to zvykom.

Vlani ste takto v Szolnoku trénovali s Maďarmi i s Austrálčanmi a potom ste ich na MS porazili. Asi z toho nemali radosť a predsa vás takpovediac znova pustili medzi seba. Respektíve nemali by ste navzájom ukrývať štýl prípravy, metódy tréningu pred ostatnými?

To nie je o tom. Záver prípravy už nikto nič výrazne iné nevymyslí. Je to už len o vyladení formy a o tom, že netrénujete samostatne, ale máte sparingpartnerov a to je vždy lepšie. Austrálčania sú maximálne otvorení, poukazujú nám svoje plány tréningu, porozprávame sa. Maďari sú trošku uzavretejší. Je to tak, že neexistuje univerzálny tréning, ktorý by priniesol stopercentný úspech. Každý si ho musí individuálne prispôsobiť. Asi nemá význam čosi skrývať.

Na záver, aký máte na vode pocit? V K2 aj v K4?

Podstatné je, že sme všetci zdraví. Na vode to ide dobre a môžem pokojne povedať, že máme takpovediac olympijský pocit. Verím, že máme na to, aby sme si vybojovali olympijské miestenky. Verím že sa to podarí.

SZRK, Prokop Slováček