22. august 2015
Erik Vlček s Jurajom Tarrom nastupovali na finále K2 na 1000 metrov s malou dušičkou. Po nevydarenej sezóne v debli podľa ich slov ani nedúfali, že by mohli v K2 urobiť nejaký dobrý výsledok. Napriek tomu, že vlani získali majstrovský titul na 500 i na 1000 m. „Neverili sme si, nemali sme na vode dobrý pocit, už finále bolo prekvapením, ale 4. miesto a istá miestenka na OH to je naozaj ako malý zázrak," dajú sa zovšeobecniť ich prvé reakcie v cieli.
„Finále bolo na doraz, každá loď tak išla, každý sa chcel dostať do šestice postupujúcich lodí na OH, medaila bola teraz druhoradá, aj keď sa samozrejme počíta. V cieli z nás spadla obrovská ťarcha, lebo pred šampionátom by som nepovedal, že to takto skvele dopadne," reagoval ako prvý Juraj Tarr a dodal, že po neúspešných rokoch 2012 a 2013, keď sa im v K2 nedarilo vôbec prišli konečne aj dva „úrodné" roky po sebe. „Asi nám pomáhali všetci svätí čo existujú, a odmenili nás postupom na OH."
Štvrté miesto síce nie je medaila, ale v takomto prípade je to ako zlato, doplnil svojho parťáka v lodi Erik Vlček. „V takomto finále treba, obrazne povedané, položiť na trati život. Mne došli sily na 999 metroch a už by som nedokázal potiahnuť ani meter. Vedeli sme, že šesť lodí má postup istý a to bol náš cieľ. Na šampionát sme išli s tým, že je 12 špičkových lodí a musíme poraziť polovicu z nich, aby sme si miestenku vybojovali. Ale príliš sme tomu neverili. Záverečné sústredenie v Szolnoku bola katastrofa, v K2 sa nám išlo veľmi zle, potom sme prederavili loď pri nakladaní, pri živote nás držala myšlienka na K4, kde sme sa cítili dobre a to nám dávalo motiváciu. Že sa nám podarilo postúpiť, to je niečo výnimočné. Je to akoby sme získali zlato," bol mimoriadne spokojný Vlček a dodal: „Ak zajazdíme v K4 tak dobre ako sme jazdili na poslednom sústredení, mohol by z toho byť ešte lepší výsledok ako dnes..."
SZRK, text a foto Prokop Slováček