Archív aktualít

O jeden z najväčších úspechov slovenského športu v tomto roku sa zaslúžil štvorkajak Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr a Tibor Linka. Na augustových majstrovstvách sveta v rýchlostnej kanoistike v Miláne zverenci trénerov Petra Likéra a Mariána Tesárika jasne triumfovali v pretekoch na 1000 metrov. V sobotu sa vrátili z tréningového pobytu v Spojených arabských emirátoch. Ale nielen o ňom sme sa porozprávali s historicky najúspešnejším kajakárom Slovenska, 10-násobným majstrom sveta Erikom Vlčekom, onedlho 34-ročným (nar. 29. 12. 1981) štvornásobným účastníkom OH.

- Prečo ste športovú prípravu na olympijské hry v Riu de Janeiro začali práve v Abú Zabí neďaleko Dubaja?

„V inej, početnejšej zostave sme tam šli pred rokom. Našli sme tam vhodné podmienky, preto sme sa tam tohto roku vrátili. Chodia tam aj vodáci z Maďarska, Ruska, Francúzska aj z Anglicka. Je tam pekné tréningové centrum, kde si požičiavame lode.“

- Nebola tam priveľká horúčava?

„Nie, žiadne extrémy. Teplota sa pohybovala okolo 25 – 27 stupňov. Okrem pádlovania na vode sme mohli vonku behať aj posilovať. Bolo príjemným osviežením, že sme zažili aj dážď, ktorý je tam ozaj výnimočný.“

- Zachytili sme, že tentoraz ste tam boli vo dvoch časových úsekoch. Prečo?

„Všetci štyria spolu s oboma našimi trénermi sme tam boli najprv od 5. do 22. novembra. Potom sme sa vrátili domov. ,Vyhnali’ nás odtiaľ preteky formuly jeden, ktorých súťaž bola 29. novembra. V týždni pred ňou vysoko vzrástli ceny aj za ubytovanie, tak sme radšej pokračovali v tréningu doma. Vrátili sme sa tam 2. decembra aj s trénerom Likérom na desať dní. Bola tam s nami na dovolenke aj moja manželka s dcérami, šesťapolročnou Larou a dvaapolročnou Sárou.“

- Čo bolo hlavnou náplňou tamojších tréningov?

„Jazda v singlkajakoch. Každý z nás najazdil denne 25 až 30 kilometrov. Sú tam umelé kanály so slanou vodou. Bývali sme v hoteli, ktorý je vzdialený od dráhy formuly jeden iba 100 metrov.“

- Teraz si už doma dožičíte oddych?

„To si nemôžeme dovoliť. Trénujeme naďalej. Chodíme plávať, pádlujeme v pádlovacom bazéne, cvičíme a beháme. Osobne si od športovania oddýchnem iba 24. decembra popoludní a potom celý nasledujúci deň.“

- Pred rokom ste bilancovali sezónu, v ktorej ste sa s Jurajom Tarrom stali majstrom sveta v K2 na 1000 aj 500 metrov. Zišlo vám vtedy na um, že o 12 mesiacov budete opäť svetový šampión, ale v štvorkajaku?

„Na také niečo som myslieť nemohol, zdalo sa mi, že štvorkajak je už minulosť. Ale nielen vtedy. Ešte aj na začiatku sezóny. Je známe, že vzniku nového štvorkajaka pomohla náhoda, presnejšie program májového Svetového pohára v Duisburgu. V K2 tam chýbala ,päťstovka’, preto sme s mladými chlapcami Denisom Myšákom a Tiborom Linkom nasadli do štvorkajaka. A ten nám išiel od začiatku veľmi dobre.“

- Hlavný športový cieľ v tomto roku bol postup na OH v Riu de Janeiro. Ten ste najprv s Jurajom Tarrom vybojovali na MS v Miláne 4. miestom v K2 a potom zdupľovali zlatom štvorkajaka. Máte za sebou výborný športový rok?

„Na prvý pohľad áno, ale súčasne aj veľmi zaujímavý. Niektoré veci som zažil prvý raz počas mojej kariéry.“

- Poďme postupne na ne. Čím začnete?

„Kádvojkou v Miláne. V našej rozjazde diskvalifikovali výborných Dánov, vraj pre dva pokazené štarty. Na niečo také sa nepamätám. Pomohlo nám to ľahšie vyhrať rozjazdu, čím sme získali výhodné miesto v semifinále. Dvadsať minút pred finále sme zistili, že nám loď nejde rovno. Dvakrát sme z nej vystúpili, aby sme nastavili kormidlo, čo sa nám ani úplne nepodarilo. Nikdy som to nezažil, a predsa sme došli na výbornom 4. mieste.“

- Potom bol azda nejaký problém v štvorkajaku?

„Bol. A týkal sa mňa. Zabudol som si v hoteli podložku pod zadok, ktorú si dávam na sedačku v lodi. Preto som si kráko pred finále upravoval sedačku. Keby som bol začiatočník, určite by som tieto rušivé situácie psychicky nezvládol, ale, ako vidieť z výsledkov, veľmi ma nevykoľajili.“

- Máte ešte nejaký nevšedný zážitok z tohto končiaceho sa roka?

„Viete, že áno? V lete som mal najhoršiu formu za mnoho rokov. Počas prípravy v Szolnoku som bol z nás všetkých štyroch najslabší. Najmä mojou vinou sme na tréningoch K2 vždy prehrali s mladou dvojicou. Bola to pre mňa záhada, až to vzbudzovalo obavy. Ale v Miláne ma niečo ,nakoplo’ a všetko sa úspešne skončilo.“

TOMÁŠ GROSMANN

(uverejnené v denníku Šport v utorok 15. decembra 2015)