Archív aktualít

Nosická Priehrada mládeže v Nimnici vyplavila pre mladého, 23-ročného šamorínskeho rodáka Vincenta Farkasa olympijskú miestenku. Slovensko ju získalo dodatočne, necelý mesiac pred začiatkom olympijských hier v Riu de Janeiro po tom, ako sa jej zrieklo Moldavsko.

Presne 8. júla, práve v Nimnici, vyhral Farkas interný súboj o olympiádu v C1 na 1000 metrov s oveľa skúsenejším Matejom Rusnákom. Splnila sa mu tak méta, o ktorej ani nemohol snívať. Spadla mu doslova z neba.

A práve na nosickej vodnej nádrži sme mladého olympionika zastihli vo štvrtok na tréningu v rámci posledného dňa sústredenia na olympiádu. Makal v skupinke pod taktovkou trénera Ľubomíra Hagaru a pod dohľadom hlavného trénera Slavomíra Kňazovického z kanoistického oddielu VŠC Dukla Banská Bystrica, ktorý pôsobí v Trenčíne.

„Boli to ťažké dva týždne,  urobili sme počas nich maximum, čo sa dalo. To, čo som mal kvalitne odpracovať, som odpracoval. Možno jeden, či dva tréningy vyšli slabšie, keď som z únavy nedokázal „dať" toľko, koľko by bolo treba. Bola to „makačka" nielen pre mňa, ale pre celú skupinu. Myslím si však, že na olympiádu sme dobre pripravení," hodnotil kanoista poslednú prípravnú fázu pred odletom do Ria de Janeiro.

Podobne ako Petrovi Gellemu, aj jemu pomáhali oddieloví kolegovia a tréneri z Dukly: „Každý z nás má slabšie chvíle, ale v skupine sa trénuje lepšie. Chvalabohu, ku koncu sústredenia sa všetci dali dohromady, a potiahli ma, keď bolo treba. Keď som dominoval, zozadu sa ma snažili ešte viac potlačiť. Náš realizačný tím tvoria Ľubomír Hagara, Ladislav Belovič a Marián Ostrčil, hlavným trénerom je Slavomír Kňazovický."

Po tom, ako si vybojoval účasť na olympijských hrách sa rozhodlo, že do Ria s ním pocestuje aj Kňazovický. „Bol  na troch olympiádach, vie čo robiť, bude mi môcť poradiť na mieste činu. Neviem si predstaviť, ako to tam funguje. Olympiáda je čosi iné ako kontinentálny šampionát, teším sa, že ju zažijem prvý raz," komentuje.

Vlani na ME v kategórii do 23 rokov obsadil v Brašove peknú 6. priečku. Tento rok to prvý raz skúsil aj na seniorskom európskom šampionáte a nepočínal si zle. Postup do finále mu v Moskve ušiel tesne, keď v semifinále skončil štvrtý a celkovo mu patrila desiata pozícia.

Aké ciele si pred seba postavil pre Rio? „Mojím cieľom je podať vysoko kvalitný výkon, do toho kilometra dám všetko, čo som počas roka natrénoval. Nechcem hovoriť, že by som sa uspokojil  s takým či onakým výsledkom.  Spokojný budem, keď sa mi podarí vydať zo seba maximum. Viem, že ak sa toto podarí, môže byť dobrý výsledok."

Motivácia mu rozhodne nechýba. „Chcem dokázať najmä sám sebe, že to čo robím, má význam. Takisto aj rodine, že nie zbytočne mi verí a podporuje. Nech už to dopadne akokoľvek, bude to motivácia na ďalšiu olympiádu. Som mladý, mám veľa pred sebou. Miestenka bola naozaj nečakaná. Ak by som dlhší čas vedel, že idem do Ria, príprava by prebiehala inak. Ale za ten mesiac sme urobili maximum, aby som bol pripravený nie na sto percent, ale možno na 150 či 200."

Jeho pravé rameno zdobia početné tetovania. Motívy si nevybral náhodou: „Keďže som veriaci, mám tam Pannu Máriu, anjelíka, ktorý na mňa dáva pozor. Ďalej mexické znaky, písmená, motivačného charakteru, trinástku - narodil so sa trinásteho januára, svoj rodokmeň.... Každé tetovanie má pre mňa nejaký význam."

Na chrbáte sa vyníma nápis v latinčine. Čo znamená a čo symbolizuje? „Pre moju rodinu, pre seba a  mojich milovaných. Znamená, že robím to pre nich,  pre tých čo ma majú radi i pre seba. Bude to mať ešte pokračovanie, ale počas sezóny nie je vhodné dávať si nové, nejaký čas sa to hojí, takže pred olympiádou nič nepribudne. Moje prvé tetovanie smerovalo k tomu, aby som sa nikdy nevzdával. Dal som si ho urobiť, keď som na istý čas sekol s kanoistikou."

Má nejaký talizman, ktorý si vezme aj do Ria? „Krížik na krku s Ježišom Kristom. Mám ho vždy aj na štarte, dávam si ho dole iba pri masáži."

Ešte pred odletom si krátko odskočí do Šamorína rozlúčiť sa s rodičmi a starou mamou. „Tak ako pred každými veľkými pretekmi zájdem aj na cintorín, kde je pochovaný môj starý otec. Ten bol na mňa vždy veľmi hrdý, žiaľ, odišiel pred dvoma rokmi... Keď nasadám do kanoe v céjednotke, cítim ako by sme v nej boli dvaja..."

K tomu naozaj netreba nič dodávať.

Ladislav Harsányi