Archív aktualít

Mesiac pred olympijskými hrami nemohol ani tušiť, že v Rio de Janeiro bude pretekať. Spod olympijských kruhov sa vráti domov s krásnym jedenástym miestom v C1 na 1000 metrov. V rozhovore hodnotí  23-ročný Šamorínčan Vincent Farkaš, pretekár VŠC Dukla Banská Bystrica, svoje účinkovanie v Riu.

Aký je to pocit byť jedenásty na svete, hneď v olympijskej premiére?

„Je to super pocit, konečne som vedel vydať zo seba, čo je vo mne a ukázať moju reálnu výkonnosť."

Po semifinálovej jazde si bol sám so sebou nespokojný, cítil si, že máš na viac. Takáto zdravá nespokojnosť ťa pomohla nakopnúť pred B-finále? V čom bol rozdiel oproti semifinále?

„Vedel som, že prebojovať sa do A-finále je veľmi ťažké, ale mojím cieľom bolo dostať zo seba to najlepšie. To sa mi v semifinále nepodarilo, preto som bol sklamaný a nespokojný sám so sebou. Po semifinálovej jazde som si prešiel všetko, rozobral som každý detail, čo som robil dobre a čo zle. Nastavil som si hlavu na B-finále. Rozdelil som si kilometer na 250-ky a naplánoval som si, čo chcem robiť, aby bol konečný výsledok dobrý. Po pretekoch sa mi tréner Slavo Kňazovický priznal, že pred štartom mal trocha o mňa strach... Keď sme sa totiž stretli ráno pred súťažou na raňajkách, bol som ticho, s nikým som sa nebavil, len som prehodil pár slov. Bol som uzavretý do seba a sústredil som sa na výkon. Rozdiel medzi semifinále a B-finále spočíval v tom, že kým v prvom prípade to bola nočná mora, nevedel som nájsť seba samého, v malom finále sa mi podarilo ísť, čo viem."

Na čo alebo na koho si myslel po tom, ako si prešiel cieľom?

„Na starého otca, ako sa na mňa usmieva zhora. Prosil som ho, aby mi pomohol zvládnuť ten kilometer."

Komu vďačíš za úspech v Riu?

„Hlavne nebohému dedkovi, babke, mamine a otcovi. Stáli pri mne v ťažkých časoch, podporovali ma každý deň byť lepší a lepší."

Pred odletom si povedal, že účinkovanie na olympiáde - či už úspešné alebo neúspešné - bude mať vplyv na tvoju ďalšiu kariéru. Takže ako to ovplyvní tvoju ďalšiu profesionálnu dráhu?

„Dostal som od života najväčšiu a najlepšiu motiváciu. Teraz si trochu oddýchnem a naberiem nové sily. A v polovici septembra sa začnem pripravovať už na ďalšiu olympiádu."

Na olympijský kanál sa znieslo veľa kritiky. Tvoj názor?

„Podmienky neboli ideálne. Veterno, vlny, riasy - to všetko sťažovalo naše výkony."

Prvý raz zažívaš olympijskú atmosféru. Ako chutí? S kým si bývaš na izbe?
„Vládne tu dobrá atmosféra, tak v olympijskej dedine, ako aj v tíme, čo sa mi veľmi páči. Na izbe bývam s Peťom Gellem."

Pôjdeš povzbudiť reprezentačných kolegov kanoistov na ich preteky v Riu?  Chystáš sa aj na ďalšie športy?

„Určite nebudem chýbať na brehu, budem fandiť naplno a držať palce. S Petrom sa chystáme aj na iné športy. Zaujíma nás hlavne atletika a basketbal."

Čo si chceš pozrieť v meste?

„Chcem sa ísť pozrieť hore na Corcovado, poďakovať sa Ježišovi, zájsť na Copacabanu."

Pribudne nejaké tetovanie na tvoje telo po olympiáde?
„Určite áno. Už som si dal vyrobiť návrh..."

Budeš na Maracane na záverečnom ceremoniáli? Kedy sa vraciaš domov?

„Budem a veľmi sa teším. Určite to bude super, bomba... Domov sa vraciam 24. augusta v poobedňajších hodinách."

Ladislav Harsányi