Archív aktualít

Slovenská kajakárka Martina Kohlová má za sebou tretiu olympiádu, prvú v singlových disciplínach. K splneniu sna o finálovej účasti jej chýbal tak na K1 na 200 m, ako aj na trati 500 m iba kúsoček. Celkovú 10. a 13. priečku  po výborných výkonoch v nabitej konkurencii však jednoznačne musíme hodnotiť ako  úspech.

Máš za sebou tretiu olympiádu, na ktorej si dosiahla v umiestnení  osobné maximum.  Ako by si zhodnotila svoje účinkovanie v Riu?

„Je to moja najúspešnejšia olympiáda a konečne z nej neodchádzam sklamaná. Takúto konkurenciu som ešte na pretekoch nemala. K1 je nadupaná disciplína a mňa teší, že som sa dokázala presadiť. Škoda, že som si nesplnila sen o olympijskom finále, ale celkovo sa mi podarilo predviesť svoju formu."

V ktorých pretekoch si sa cítila komfortnejšie - na 200 metrov alebo  na päťstovke?

„Každá disciplína má čosi do seba. Mám rada obidve."

Vysnené veľké  finále bolo blízko, v oboch disciplínach ti ušlo o jedno miesto.... Na druhej strane si  dokázala zdolať aj veľká mená...

„To ma vždy mrzelo najviac. Dostala som sa do semifinále, kde som mala prvú a druhú z A-finále a postupovali len dve. Ťažko sa potom z takej semifinálovej jazdy prediera do finále... Bojovala som však do posledného metra. V B-finále potom boli aj také pretekárky, ktoré som predtým „pasovala" do áčka. Takže preteky ťažké, ale pekné."

Na  OH si sa utvrdila v tom, že nestrácaš kontakt so svetovou špičkou. Je to vzpruha  a motivácia do ďalšej kariéry a možno do ďalšieho olympijského cyklu?

„Teší ma, že držím krok s konkurenciou. Je to určite veľmi motivujúce. Dúfam, že aj pre mladé slovenské pretekárky."

Komu by si  sa chcela poďakovať za podporu a čo by si odkázala na Slovensko?

„Aj keď robím individuálny šport, bez svojho tímu by som bola ťažko tam, kde som. Veľké ďakujem patrí určite môjmu trénerovi Filipovi Petrlovi za všetku tú starostlivosť a trpezlivosť so mnou. Škoda, že som sa mu nemohla poďakovať aj finálovým umiestnením, ale hádam ho aj tieto potešili. Takisto veľká vďaka patrí kondičnému trénerovi, masérovi, výživovej koučke či konzultantke a sparingpartnerom. Bez podpory stredísk by som si nemohla plniť svoje športové sny, takže ďakujem Športovému centru polície, Slovenskému zväzu rýchlostnej kanoistiky a Slovenskému olympijskému výboru. A samozrejme, mojej rodinke a priateľom, ktorí mi verili a povzbudzovali ma celú olympijskú cestu. Teraz sa už teším domov na Slovensko."

Bola to tvoja prvá olympiáda, na ktorej si šla single disciplíny. Zostanú prioritami aj po olympiáde?

„Teraz mám po sezóne a trochu si oddýchnem. Čo bude potom, budem riešiť neskôr..."

Vraj kanál v Riu premenujú po olympiáde na Lagoa da Riasa.. . Ale nie, žartujem... Privezieš si domov ako suvenír nejakú riasu?

„Určite nie."

Čo prognózuješ slovenskej K4 vo finále na 1000 metrov?

„Medailu. Jednoznačne si myslím, že na ňu majú a veľmi im to prajem."

Mnohí  športovci označili olympiádu v Brazílii za chaotickú, organizačne nezvládnutú. Aké sú tvoje osobné skúsenosti?

„Bola som na troch olympiádach a táto je z nich organizačne jednoznačne najslabšia. Čo sa týka olympijskej dediny, tak určite. Ale nie je to nič hrozné. Pre mňa je to však najúspešnejšia olympiáda, a tak na ňu budem mať najlepšie spomienky. Čo sa týka slovenského tímu, myslím si, že je to super skupina, a to je dôležitejšie, ako spomínať na nejaké technické nedostatky. Rio na mňa zanechá pozitívny dojem."

Chutí ti tamojšia strava? Ochutnala si už nejakú brazílsku špecialitu?

„Ochutnala som a celkom mi chutilo. Myslím si, že každá krajina má niečo do seba. Mne sa najviac páči, že si môžem kúpiť skoro všade kokos a piť čerstvú kokosovú vodu."

Stihla si zájsť aj do Slovenského domu?

„Stihla a je skvelý! Páči sa mi, a myslím si, že krásne reprezentuje Slovensko."

Ako si chceš užiť zvyšok pobytu v Riu?

„Bola som fandiť Matejovi Tóthovi, pôjdem na K4 a Peťa Sagana. Rada by som ešte stihla sochu Krista alebo Cukrovú homolu. Bodkou bude záverečný ceremoniál, ktorý je vždy úžasný."

Ladislav Harsányi