Archív aktualít

Magio pláž na Tyršovom nábreží v Bratislave zalievali vo štvrtok popoludní slnečné lúče. Okolo 16. hodiny sa navyše zaleskla striebornou farbou. Tá sa odrážala na hrudiach členov posádky slovenského štvorkajaka vo forme medailí, ktoré si vyjazdili na olympijských hrách v Riu de Janeiro.

„Je ťažká, ťahá dolu krk. Túto medailu však nosím rád a nikomu ju nedám,"usmieval sa Denis Myšák, najmladší člen striebornej lode. „Môže vážiť hocikoľko, medaila z olympiády sa nosí najlepšie. A dúfam, že k nej ešte v budúcnosti čosi pribudne. Už ju mám dlho na krku a ešte aj budem. Naša radosť je o to väčšia,  že sme dosiahli hneď na prvej olympiáde takýto úspech," pridal sa aj druhý mladík káštvorky Tibor Linka.

Pre mladých pretekárov bola olympiáda obrovskou školou: „Získali sme veľa skúseností, a som rád, že všetka tá práca, ktorú sme obetovali, nevyšla navnnivoč," podotkol Myšák.

„Je to najťažšie vybojovaná medaila, o to je vzácnejšia," pokračoval v medailovej téme Juraj Tarr, "staršina" posádky. Na diaľku ju venoval na Slovensko kamarátovi, ktorý podobne ako on pred niekoľkými rokmi zdolal rakovinu.

Hoci má 37 rokov, účasti na ďalšej olympiáde sa tak ľahko nemieni vzdať. " Ešte v januári som povedal, že ak bude medaila z Ria, potiahnem to až do Tokia. Dal som slovo, a keď bude slúžiť zdravie, tak ho chcem dodržať," reagoval rodák z Komárna.

Pádla, ktoré jemu i Tiborovi Linkovi omylom "potiahli" po finále Nemci, sa našťastie našli. "Keď je niečo u Nemcov, to sa nestratí. Max Hoff ich priniesol s úsmevom na druhý deň. S týmto pádlom som vyhral vlani MS a  teraz  olympijské striebro. Dám si ho do vitríny a budúcu sezónu začnem s novým," objasnil minulosť i budúcnosť svojho medailového pádla Tarr.

Kým medaily sa na krku troch členov K4 pekne leskli, u Erika Vlčeka nevisela. Prečo? Vari o ňu neprišiel? Našťastie, nič také... „Chcel som, aby prišla v bezpečí čo najskôr domov a nemal som s ňou starosti. Takto ju rodina mohla vidieť skôr než mňa. Tréner Peter Likér cestoval domov o dva dni skôr než my, tak ju vzal. O chvíľu by sem mala doraziť," vysvetlil malú záhadu.

Tak sa aj stalo, Erik si ju mohol o malú chvíľu zavesiť na krk a zapózovať s ňou so zvyšnými tromi kolegami. "Pre mňa je najvzácnejšia, pretože konkurencia neustále rastie a je čoraz ťažšie získať medailu. A táto bola veľmi ťažko vybojovaná. Vedeli sme, že ju môžeme mať len v prípade, ak zajazdíme ideálne. To sa našťastie podarilo," povedal účastník piatich olympiád, na ktorých získal tri kovy.

Spoločne s Tarrom sa už tešia na privítanie a oslavy v Komárne. Na to, by sa tam dopravili v kajaku dolu Dunajom, by sa teraz nedali nahovoriť. "Mali sme toho dosť, tvrdá príprava, preteky, stresy... Nejaký čas si od toho dáme pokoj."

Tréner Peter Likér, ktorý na Slovensko dorazil skôr ako jeho zverenci, sa ešte vrátil spomienkami do Ria. "Noc pred pretekmi som spal hádam tri hodiny. Okno som mal k tenisovému dvorcu a futbalovému minihrisku, kde oslavovali medaily zápasníci a do noci do štvrť na dve hrali futbal. Ráno som sa zobudil v zlej nálade. Povedal som si však, že som profík a musíme sa naštartovať na náš veľký deň." Na bicykli nemohol sledovať jazdu štvorkajaka. "Bol som v hangári s Austrálčanmi  a chcel som si preteky užiť sám."

Pocity z medailového úspechu chalanov? "Veľmi dobré. Ďakujem im, že sa z toho môžem tešiť. Zajazdili stopercentne, za čo som rád, pretože na olympiáde každá chyba môže stáť veľa. Som rád, že funguje chémia v tíme i po ľudskej stránke, sú to inteligentní chlapci. S takými športovcami sa ľahšie pracuje. A vedia pretaviť moju predstavu do praxe. Pretože platí, že to, čo oni nevidia, vidím ja, a to,  čo cítia oni, zase necítim ja. A po každých pretekoch od nich dostanem informáciu, či to bolo alebo nebolo v poriadku, či to bolo veľa alebo málo.... Dobre sme si sadli aj z pohľadu komunikácie."

Vzhľadom na generačný rozdiel v lodi však má k mladým a ku skúseným odlišný prístup: "Dvadsaťročný  človek rozmýšľa inak ako 35-ročný, tak sa musíme rozprávať inak."

Teraz dá prísny tréner, povestný svojím tvrdým prístupom, svojim zverencom zhruba dva mesiace vydýchnuť. Čo hovorí na "diktátorské" metódy trénera Tarr? "To musí v profesionálnom športe byť, inak by neboli výsledky."

Dokedy vydrží štvorkajak v tomto zložení, na to momentálne nepozná odpoveď nik. Ani tréner, ani jeho členovia. "Verím, že tento výsledok  nakopol Erika i Juraja a vydržia s nami čo najdlhšie," vraví Myšák, ktorý sa spolu s Tarrom a Vlčekom vydal do Komárna na privítanie, Linku čakala podobná sláva v Šamoríne.  "Na riešenie budúcnosti bude dosť času neskôr," reaguje  Vlček.