Archív aktualít

Slovenská rýchlostná kanoistika mala na olympiáde v Riu de Janeiro okrem siedmich pretekekárov zastúpenie aj medzi rozhodcami. Nad pravidlami dohliadal medzinárodne skúsený rozhodca Miroslav Haviar, pre ktorého to bola už štvrtá olympiáde v tejto pozícii.

"Začínal som v Atlante v roku 1996, účinkoval som aj v Aténach 2004 a v Londýne 2012. V Riu som patril medzi najstarších rozhodcov," poznamenal.

Čo bolo náplňou jeho práce v dejisku pretekov na Lagoa de Freitas? "Ako traťový rozhodca som mal na starosti všetky disciplíny. Niektoré som absolvoval na motorovom člne za pretekármi, ďalšie som sledoval z pozície pred štartom alebo za cieľom," odpovedá.

"Mal som šťastie, že až na jednu výnimku som všetky A-finále zažil z trate. Videl som v akcii väčšinu našich reprezentantov." dodáva.

Vnímal počas pretekov slovenských pretekárov trocha viac ako ostatných? Dá sa to vôbec? „Ako rozhodca si musíte všímať všetkých pretekárov rovnako,  inak by vám mohlo niečo ujsť. Človek musí byť koncentrovaný na svoju úlohu. Takže ak som Slovákov vnímal trocha viac, tak viac-menej iba v podvedomí."

Prirodzene, úspechom našich kanoistov sa v cieli potešil. „Samozrejme. Keď sú však preteky tesné, zozadu nevidím, ktorý pretekár na akom mieste skončil. Preto sa radšej pozriem na výsledkovú tabuľu," vraví.

Na organizátorov sa zniesla vlna kritiky za riasy, ktoré strpčovali život viacerým pretekárom. Aký má na to názor slovenský rozhodca? „Žiaľ tí , čo to mali na starosti, svoje povinnosti zanedbali. Snažili sme sa ich  vyzbierať čo najviac, aj keď to nie je primárna úloha nás rozhodcov... Keď sme však videli, aká je tam situácia, lovili sme, čo sa dalo a kedy sa dalo. Všetky sa však už jednoducho nepodarilo odstrániť."

Zazneli aj  hlasy, že niektoré preteky neboli úplne regulárne. Zaznamenali rozhodcovia oficiálne protesty? „Niektoré krajiny sa ohradili, protest však musíte podať do dvadsiatich minút po dojazde do cieľa. A v Riu prišli isté výhrady až po tomto časovom limite.  Rieši to hlavný rozhodca, ale keď je už po pretekoch a sú rozdané olympijské medaily, je ťažké niečo zmeniť..."

Napriek prírodným prekážkam, ktoré hendikepovali zopár pretekárov pri výkone, kanoistika zaznamenala v Riu úspech, či už zo športového hľadiska alebo aj z diváckeho záujmu. Miroslav Haviar to podčiarkol: „Rýchlostná kanoistika dopadla na olympiáde veľmi dobre a bola vysoká hodnotená. Preteky sledovali plné tribúny, čo si mnohé športy nemôžu povedať. Napríklad na vodný slalom sa predalo iba 65 percent lístkov. Areál bol v nádhernom prostredí, obklopený horami, k tomu socha s Kristom... Aj  preto sa tam ľuďom páčilo,  cítili  sa príjemne. Všimol som si to až v posledný deň pretekov, že na plote okolo areálu viseli také masy ľudí, že pomaly ho zvalili... Bolo veľa takých, čo nezohnali lístky. Také niečo som ešte na kanoistike nezažil.  Nechýbali slovenskí fanúšikovia, povzbudzovali, z vody som zavše zahliadol našu štátnu vlajku. Bola super atmosféra. Preteky priniesli zaujímavé súťaženie, s vysokou športovou úrovňou, nechýbali prekvapenia. Myslím si, že MOV kanoistiku v Riu vysoko ocení.  A to nie je zanedbateľné z pohľadu nášho športu."

(lh)