Archív aktualít

Z profesionálnej kajakárky sa stala profesionálna mamička. Martina Kohlová si túto zmenu pochvaľuje a užíva plnými dúškami. Od 29. augusta tohto roka je mamou dcérky Liliany.

„Je to skvelý pocit. Malá Lily je úžasné bábo. Veľmi sa tešíme z toho, že ju máme aj s mojím partnerom Mirom. Neviem si teraz predstaviť, ako sme mohli byť bez nej," hovorí s nefalšovanou radosťou v hlase premiérovo mladá mamička.

„Je to úplná zmena, ja som však takú chcela, túžila som otehotnieť. Denný režim je síce stále rovnaký, keďže väčšinu času som s dcérkou sama doma, ale je v tom veľa lásky," ani na sekundu neľutuje vývoj udalostí vo svojom živote.

To, že sa narodí dievčatko, vedeli už predtým, ako prišla na svet. "Meno Liliana som vybrala ja, veľmi sa mi páčilo, nosila som ho v hlave už niekoľko rokov. Ak by sa nám narodil chlapec, meno by sme mu zrejme vymýšľali dodatočne," prezradí Martina Kohlová.

Malá Liliana sa k rodičom správa veľmi ohľaduplne, dopraje im dostatok spánku aj v noci.  „Vôbec neplače. Zobudí sa iba na to, že chce mliečko. Trocha zamrnčí, dostane po čom túži a spinká ďalej, takže nemusím byť z nočného bdenia zničená," povie dojčiaca mamička.

Cez deň sa snažia stráviť veľa času vonku: „Dávam si záležať na tom, aby bola dostatok času na čerstvom vzduchu. Na prechádzky chodievame dvakrát denne, Lily si pospí aj vonku, čo je najzdravšie. Dvakrát za deň sme na hrádzi."

A čo partner? „Cez deň je väčšinou v práci, ale keď príde domov, aj on stará sa o maličkú. Zmenilo to môj pohľad na neho, keď ho vidím s malou, je to pekné. Aj Miro si to užíva."

Dcéra bývalého vodného pólistu a rýchlostnej kanoistky. Bude z nej tiež vodný živel? „Dúfam. Keď ju kúpem, tvári sa spokojne, užíva si to. Keď trochu podrastie, budeme  jazdiť na vozíku -  croozeri, potiahnem ju na bicykli. Najprv bude športovať ona so mnou a potom ja s ňou," teší sa Martina na spoločné športové aktivity s dcérkou.

Pre detičky existujú plavecké kurzy už od šiestich mesiacov života. Keď príde Liliana do tohto veku, zapíše ju na také niečo? "Uvidím, možno to nechám na Mira, ktorý sa síce venuje v bazéne deťom až od troch rokov, ale nie je vylúčené, že s našou dcérkou si to vyskúša s plávaním oveľa skôr."

Kedy ju mieni posadiť do kajaku? Budúce leto bude mať rôčik...  „Budúce leto ešte asi nie, ale dúfam, že to bude čo najskôr," odpovedá Kohlová.

Dcérku s hrdosťou ukazuje aj ľuďom z kanoistickej branže: „Prišiel sa na ňu pozrieť k nám domov môj tréner Filip Petrla, takisto aj Ivča Mládková, videl ju aj Boris Bergendi s manželkou. Z ďalších športovcov to bola Danka Barteková, tá u nás bola už viackrát, či Dominika Nestarcová. O návštevy nemám núdzu. Lily je, našťastie, spoločenský typ."

Nechýba jej, ako vrcholovej športovkyni, pohyb? „Isteže, že chýba. Ale už som si bola trocha zabehať, posadila som sa na chvíľu aj do kajaka. Samozrejme s mierou, pretože  ešte toľko nevládzem a viac času na to ani nemám. V rámci prechádzok striedam rýchlejšiu chôdzu s pomalšou, to je tiež istá pohybová aktivita. "

Na otázku, či sa vráti do súťažnej kanoistiky a kedy, Kohlová v tejto chvíli odpovedať nevie. „Je to predčasné, momentálne nad tým nerozmýšľam. Do kanoistiky sa určite vrátim, či už ako pretekárka, alebo trénerka, čas ukáže. Zatiaľ všetky moje myšlienky a energia smerujú k dcérke."

Tesne pred pôrodom ešte v televízii spolukomentovala majstrovstvá sveta v rýchlostnej kanoistike. Kto ju najviac prekvapil, potešil? „Najväčším prekvapením a potešením boli pre mňa Peťo Gelle s Adamom Botekom, predviedli úžasný výkon. Jazdili spolu iba niekoľko týždňov a napriek tomu získali medailu. A samozrejme, mala som radosť aj z výborných výkonov Ivany Mládkovej. Zo zahraničných to bola kamarátka, Slovinka Špela Ponomarenková Janičová. Išla ako „píla", počas roka mala deväť štartov a uchmatla deväť medailí.

Okrem povinností mamičky sa stihla zúčastniť aj na jednom zaujímavom podujatí - inkluzívnej talkšou, ako jej ambasádorka. Čo to "obnášalo"? „Organizovala to Eva Gažová a rozprávali sme sa o spojení zdravých športovcov s paralympionikmi a „special olympics", čiže s mentálnym postihnutím. Išlo o to, aby sme sa dali dokopy, nerozdeľovali sme sa a aby sme všetci športovali spoločne. My kajakári  máme  skúsenosti aj z pretekov, na ktorých súťažia i paralympionici a debatovali sme o tom, ako to urobiť aj pri iných športoch, aby aj oni sa do toho dali a brali hendikepovaných športovcov ako rovnocenných. Je to pre nich určite prospešnejšie, ako keby ich mali nejako extra ľutovať. Šport je výborná cesta k búraniu bariér. Obdivujem zdravotne znevýhodnených ľudí za to, že dokážu športovať napriek tomu, čo ich postihlo, oni zase zdravých športovcov a jeden druhému si takto pomáhame."

Ladislav Harsányi