Archív aktualít

Rýchlostný kanoista Vincent Farkas má za sebou sezónu, počas ktorej zažil lepšie i horšie chvíle. Prvá polovica sezóny vyvrcholila na Svetovom pohári v Belehrade, kde bol najúspešnejším slovenským pretekárom. keď v A-finále C1 na 1000 m obsadil siedmu priečku a na trati 5 km finišoval šiesty - vskutku pekné umiestnenia.

Majstrovstvá Európy v Plovdive mu nevyšli podľa predstáv, keď v semifinále na päťsto i tisíc metrov skončil na 8., respektíve 6. mieste a na 5 km, kde mal aj dosť smoly, finišoval dvanásty. Po náročnom programe na neho doľahla únava a v kvalifikačných pretekoch na MS na Zemníku podľahol Matejovi Rusnákovi na päťstovke i tisícke, účasť v Račiciach si vybojoval len na neolympijskom päťkiláku. Tam však zabojoval a bolo z toho solídne 11. miesto.

„So začiatkom roka som bol spokojný. Potom sa prihlásila menšia kríza, prišla únava a nevedel som sa z toho dostať. Všetko zlé je na niečo dobré, aspoň som zistil, kto stojí za mnou a kto nie, kto sa iba pretvaroval. Aspoň ukázali pravú tvár tí, ktorí iba predstierali, že ma podporujú. A čo sa týka druhej polovice sezóny, urobil som, čo sa dalo. Na majstrovstvách sveta som vo veľmi ťažkej disciplíne - päťkiláku - skončil výrazne v prvej polovici štartového poľa. Prvé kolo bolo trochu utrápené, ale potom to už išlo fajn a podal som dobrý výkon," zhodnotil sezónu 24-ročný pretekár  zo Šamorína.

Ako strávil voľno po šampionáte v Račiciach? „Bol som navštíviť dobrého kamaráta v Maďarsku, chodili sme na poľovačky, podnikali sme výlety, skrátka, relax v prírode. Robil som úplne iné veci ako šport."

Približne po troch týždňoch voľna a relaxu sa pustil do prípravy na ďalšiu sezónu. „Začal som v Trenčíne, na tradičnom mieste. A najazdil som kvantá kilometrov, za jeden deň to bolo aj 35 či 40," približuje náplň tréningov.

Kto mu robil pri tom spoločnosť? "Vzal som si k sebe mladých pretekárov, vytvorili sme takú malú skupinku. Od jesene trénuje so mnou Dominik Olexík z TTS Trenčín. Ide o mladého pretekára, perspektívneho, ktorý má podľa mňa pred sebou veľkú budúcnosť, ak bude naďalej tvrdo pracovať."

Farkas s ním má do budúcnosti spoločné plány. Aké? "Keďže je pravák, tak som rozmýšľal i nad tým, že by sa vypracoval za niekoľko rokov na deblistu, ktorý by vedel zakľaknúť do C2 a zapretekať si v deblkanoe. Do budúcnosti by som s ním rád vytvoril pár v C2. Je ešte veľmi mladý, ale myslím si, že do kvalifikácie na olympijské hry do Tokia by sa mohol  dostať na dobrú úroveň..."

Farkasovým osobným trénerom zostáva Slavomír Kňazovický z kanoistického oddielu VŠC Dukla Banská Bystrica so sídlom v Trenčíne a Vincent chce pokračovať aj v započatej spolupráci s budapeštianskym klubom Csepel.

Čo ho čaká v najbližšom období? „Celý október prebieha systematická príprava, ešte treba najazdiť nejaké kilometre a potom sa už začne zimná časť, beh na lyžiach a ostatné, čo toto obdobie prináša."

Po ťažkých tréningoch ho zvykne dávať dohromady Tibor Špánik v Crunch Fitness Clube v Trenčíne, pomáha mu najmä  špeciálna funkčná "strečová" masáž.

Inak v rodine Farkasovcov vyrastá ďalší mladý, nádejný kanoista, Vincov brat Márk András. "V tréningoch maká ako blázon. Snáď z neho niečo bude," chváli mladšieho súrodenca Vincent Farkas.

Poľovníctvo ako koníček

"Venujem sa mu po skončení kanoistickej sezóny, keď si chcem od športovania oddýchnuť a úplne vypnúť. Chodievam  s otcom i s kamarátmi, ktorí ma pozývajú na poľovačky po celom Slovensku. V podstate sa poľovníctvu venuje celá naša rodina, často sa vyberieme spoločne do Maďarska, ale aj na východné či severné Slovensko. Nedávno sme strelili kanca, bol to otcov úlovok, ďalej to bol krásny srnec... Ešte poľujeme na jelene, ale už to nebude reálne, lebo ruja sa skončila. Budeme sa tak venovať selektovaniu zveri - jelenčiat alebo diviakov. Pre mňa je poľovačka koníček, útek od stresov, únik od bežného, každodenného života."

Ladislav Harsányi