Archív aktualít

Robert Petriska, ktorý svoj život zasvätil kanoistike - pretekaniu, trénovaniu či funkcionárčeniu, od roku 2009 stál na čele Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky a po zlúčení SZRK s vodnými slalomármi do Slovenskej kanoistiky je predsedom sekcie hladkých vôd v rámci nového zväzu. V dvojdielnom rozhovore sme sa s ním porozprávali o aktuálnych otázkach a problémoch tohto športu, o tom, čo prinieslo zlúčenie a zhodnotí aj rok 2017 z pohľadu účinkovania slovenských reprezentácií s výhľadom na budúcnosť. Prinášame vám prvý diel rozhovoru.

Čo priniesol prvý rok spoločnej domácnosti a financovania po sobáši s vodnými slalomármi?

„Je to niečo, od čoho sme si odvykli, aby sme hospodárili spoločne s partnerom. Spočiatku sme si mysleli, že spojenie a spolupráca budú pozitívne a konštruktívne. Nehovorím, že nie sú, zatiaľ sa to prejavuje v stavbe nového občianskeho združenia - Slovenskej kanoistiky. Je to úplne bežné, normálne spojenie, vidíme to v Českej republike i v ďalších krajinách. Len u nás išlo o „nenormálny" stav, že sme boli od seba oddelení. Slovo kanoistika má takto ešte väčšiu váhu, keďže združuje dve najúspešnejšie športové odvetvia - vodný slalom a rýchlostnú kanoistiku. Nešlo tu iba o obyčajné spojenie dvoch subjektov, ale aj o implementáciu zákona o športe do diania dvoch zväzoch do nového občianskeho združenia. Musel sa doň zapracovať a práve najťažším pôrodom, ktorý trval vyše roka, bolo zjednotenie a vytvorenie nových stanov. Nový kontrolór zväzu Oldřich Kovář ml. sa snažil všetky veci usmerňovať tak, aby boli legitímne, podľa zákona. Najväčším problémom bolo zlúčenie ekonomickej špirály oboch zväzov. Vytvoril sa centrálny účet, dva podúčty, cashflow, čerpanie na základe softvéru. Pracovníci z oboch zväzov sa s ním museli naučiť narábať. Verím, že po počiatočných problémoch sa veci stabilizovali a v budúcom roku to už pobeží hladkým spôsobom."

Polepšila si rýchlostná kanoistika finančne po spojení, respektíve prijatí nového zákona o športe?

„Nie je to také jednoduché. V úzkom kruhu sme prišli k poznatku, že nedostávame toľko financií, koľko by sme na základe výsledkov mali dostať. Upozornil nás na to Richard Galovič, predseda sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky, ktorý sa vo finančných záležitostiach veľmi dobre orientuje a k zisteniu sa dopracoval vďaka svojim znalostiam o dotačnom výpočte, do ktorého bol zainteresovaný od jeho vzniku. Iné športy, strednej, čiže priemernej výkonnosti, mali pomerne väčšie percento nárastu ako my. Hľadali sme príčinu - pátrali sme, šli sme sa opýtať na Slovenský olympijský výbor i sekciu športu na Ministerstve školstva SR - a nakoniec sa našla. Pri zadávaní vzorca, respektíve implementácie do zákona, vznikla chybička. A spôsobila nám neuveriteľné straty. Bohužiaľ, prišlo sa na to až vtedy, keď už boli vypracované dotačné mechanizmy a už sa to nedalo vrátiť späť. A utrpeli tým viaceré úspešné zväzy - okrem kanoistiky plávanie, cyklistika, tenis, ten najviac. Je paradoxné, že slabšie športové odvetvia s horšími výsledkami dostali percentuálne pridané viac, čo, samozrejme, privítali. Rozpočet mal od prijatia zákona narastať pre šport počas štyroch rokov o 8,5 milióna eur za rok. Z tohto pohľadu sa aj nám zdalo, že je všetko v poriadku. Chyba sa nedá napraviť okamžite či so spätnou platnosťou, jedine novelizáciou zákona. Vzorec sa má upraviť, takže predpokladáme, že sa tak stane od budúceho roka. Za tento rok však budeme poškodení a príslušnú sumu nám v plnej výške už nik nevráti. A musím povedať, že ide o neprehliadnuteľnú finančnú čiastku. Základ výpočtu v budúcom roku bude vychádzať z toho, aby sme k imaginárnej sume, na ktorú máme nárok, dostali ako bonus desať percent a aspoň čiastočne boli odškodnení za predchádzajúci rok. Malo ísť až o 25 percent, ale toľko financií nemôže štát vyčleniť, na to nie sú prostriedky. Samozrejme, s vodným slalomom bude rozpočet Slovenskej kanoistiky vyšší. To, že vodní slalomári majú lepšie výsledky ak my - rýchlostní kanoisti - je realita."

Vedeli ste sa s vodnými slalomármi bez problémov dohodnúť na kľúči prerozdelenia financií?

„Boris Bergendi, generálny manažér Slovenskej kanoistiky, nastavil veľmi dobré pravidlá, podložené matematickými výpočtami. Obe strany s tým boli spokojné. Život nám však skomplikovalo, že 15 percent prostriedkov musí povinne putovať na kluby, na „hlavu" športovca do 23 rokov. Toto nevďačné nariadenie narušilo naše pravidlá a výpočty. Dnes klub ani nemusí byť aktívny, stačí, ak má športovcov, ktorí počas roka štartovali na troch podujatiach vo veku do 23 rokov. Pre také kluby je to fajn, horšie je to z pohľadu aktívnych, ktoré o isté financie, naopak, prišli. Myslím si, že systém rozdeľovania v rámci Slovenskej kanoistiky pre obe sekcie bude fungovať, dohoda s istým stanoveným základom existuje, takisto aj 20-percentná pohyblivá zložka na základe výsledkov. Osemdesiat percent rozpočtu sa delí rovnakým pomerom 40:40. Myslím si, že je to rozumné a od vodného slalomu to berieme ako ústretový krok. Práve oni prišli s takýmto návrhom. Myslím si, že v najbližších rokoch by takéto rozdelenie malo v praxi bez väčších problémov fungovať."

Ešte jedna téma, ktorá súvisí s financiami a vyplýva zo zákona o organizovaní verejných športových podujatí. Ten priniesol zvýšené nároky na organizovanie pretekov a viac výdavkov pre organizátorov. Mnohé, najmä malé kluby kanoistiky, sa nechali počuť, že na to nebudú mať financie a hrozí, že preteky so 40 či 50-ročnou tradíciou zaniknú, v lepšom prípade sa budú organizovať v minimalistickom režime. Ako sa dívate na tento problém?

„Ak máme byť právny a demokratický štát, všetko musí mať svoje pravidlá, vrátane organizovania športových podujatí. Zákon o športe bol šitý na podmienky futbalu a hokeja, kde je predpoklad masovej návštevnosti. Nepochybujem, že pre nich bol potrebný. Hlavne pri kolektívnych športoch, špeciálne kontaktných, je atmosféra súťaženia intenzívnejšia a agresívnejšia nielen pri súperení aktérov na ihrisku, ale aj medzi fanúšikovskými tábormi v hľadisku. Pre nás kanoistov takýto zákon až taký potrebný nie je. Na kanoistických podujatiach, kde divácke gro tvoria rodinní príslušníci pretekárov, sú takéto opatrenia zbytočné. Iste, niektoré záležitosti, ako napríklad prítomnosť lekára, je žiaduca, nikdy neviete, čo sa môže prihodiť. Zákon však platí pre všetkých a my ho musíme rešpektovať. Isteže to ide do financií. Aké je riešenie? Buď zväz na to vyčlení isté prostriedky alebo klub bude musieť pýtať viac trebárs na štartovnom. Poviem paralelu. Ak chcem ísť do dobrého, bezpečného hotela, musím zaplatiť viac ako v jednoduchej turistickej ubytovni. Musí sa to premietnuť aj do športu, strážnej služby, vytvorení podmienok a podobne. Bohužiaľ, zákonu sa musíme prispôsobiť, ak sa chceme vyhnúť prípadným sankciám."

(lh)