Archív aktualít

Rok 2018 je z pohľadu štvorročného olympijského cyklu „polčasový". Má to na zreteli aj slovenská rýchlostná kanoistika. Aké sú plány, zámery a očakávania zväzu od nového roka z pohľadu reprezentácie, to je téma rozhovoru so športovým riaditeľom sekcie hladkých vôd Slovenskej kanoistiky Filipom Petrlom.

Čo čaká slovenskú rýchlostnú kanoistiku v roku 2018 z pohľadu reprezentácie, čo je priorita, respektíve lajtmotív najbližšieho obdobia?

„Na tento rok je potrebné sa dívať z pohľadu olympijských hier, ktoré budú v roku 2020 v Tokiu. Štvorročné olympijské cykly sú pre nás dôležité a my sa práve dostávame do polčasu medzi dvoma olympiádami a pomaličky už naozaj musíme mať nejakú víziu, akou sa budeme uberať, najmä čo sa týka posádok, ich zloženia. Tie by sa mali počas roka 2018 vyprofilovať. Mám na mysli predovšetkým kategórie K4, K2 a C2. Prioritou je získavanie najlepších pretekárov, ich otestovanie na medzinárodných podujatiach s tým, aby v nasledujúcej sezóne prebiehala príprava s tým správnymi ľuďmi na rok 2019, keď sa uskutoční samotná kvalifikácia na olympijské hry. Vtedy už musíme byť naozaj silní. Teraz máme pred sebou sezónu, v ktorej ešte tolerujeme isté skúšanie posádok, experimentovanie, čo sa týka prípravy, nových postupov, regenerácie, tréningových miest, hľadanie správnych podmienok na trénovanie predovšetkým v zime. Poviem príklad, tréner Radoslav Šimočko má rozpracované s Petrom Gellem Mexiko, kam by šli v marci a bola by to pre nich úplne nová tréningová destinácia. Ukáže sa, aký vplyv bude mať na výkonnosť pretekára vysokohorská príprava. V roku 2019 o čomsi špekulovať, a hľadať niečo nové, už neprichádza do úvahy."

Na čo sa sústredí zväz, respektíve sekcia hladkých vôd Slovenskej kanoistiky?

„Naším zámerom je podporiť predovšetkým ženský kajak a kanoe. Zastúpenie je naozaj slabé, na tom chceme niečo zmeniť a musím povedať, že do určitej miery sa to už darí v ženskom kanoe. Z juniorských kategórií prichádzajú mladé, nádejné pretekárky. Dúfam, že sa to neskončí tak, ako v poslednom desaťročí zväčša končievalo, že sa medzi seniormi neudržali, výkony rýchlo klesali a pretekárky vôbec nedokázali držať krok so svetovou seniorskou špičkou, vytratili sa z reprezentácie i z nášho povedomia. Verím, že teraz to bude iné a dievčatá, ktoré prechádzajú k seniorkám, tam nejaký ten rok zotrvajú a presadia sa aj výsledkovo. Jednoducho povedané, cieľom je potiahnuť ženy. Čaká nás totiž prvá olympiáda, na ktorej bude rovnocenné zastúpenie mužov a žien, 50 ku 50. V rýchlostnej kanoistike máme 12 olympijských disciplín, po šesť bude mužských i ženských, pričom ženy mali na predchádzajúcich hrách na programe iba štyri disciplíny. Pokiaľ chceme byť schopní tieto disciplíny obsadzovať, musíme zabrať. V opačnom prípade prichádzame o polovicu súťaží. V mužskom kajaku sme naozaj silní, v kanoe isté rezervy máme a tam tiež pracujeme. Ale najväčšie úsilie zo strany zväzu i osobne z mojej strany, smeruje k ženám, či už ide o kajak alebo kanoe. Takže lajtmotívom nadchádzajúceho roka je nájsť typy, ktoré by v ďalšom období bojovali o vrcholné méty, o miestenky na olympijské hry. Medzi kajakárkami máme veľmi skúsenú pretekárku Ivanu Mládkovú, ktorá pokračuje v aktívnej kariére a je jediná zo Sloveniek na svetovej úrovni. Je otázka, či vydrží ešte dva-tri roky, v tejto chvíli sa ona tak ďaleko dopredu nepozerá. Uvidí, ako dopadne rok 2018, či bude zdravotne v poriadku, či neprídu materské povinnosti. Nemá to rozplánované tak, ako Erik Vlček a Juraj Tarr, pre ktorých je priorita olympiáda a všetko ich úsilie smeruje k nej, preto ich nadchádzajúca sezóna až tak netrápi. Hoci už majú svoj vek, sústredia sa na rok 2019, aby si vybojovali miestenku na olympiádu a dosiahli tam čo najlepší výsledok. Stále je v hre Martina Kohlová, hoci sa momentálne venuje materským povinnostiam, uvidíme, či sa vráti do kolotoča špičkovej kanoistiky ako pretekárka. Ak by návrat už nebol pretekársky, určite by vedela pomôcť v trénerskej, vzdelávacej i mentálnej časti, pri motivovaní mladých pretekárok do tvrdej práce."

Dotknime sa aj mládežníckych kategórií, v ktorých Slovensko dosahuje solídne výsledky a napríklad aj vlani sa viacerí pretekári  v juniorskom veku prihlásili výrazne o slovo aj medzi seniormi. Očakáva sa v roku 2018 prienik ďalších do seniorskej kategórie?

„S mládežou treba pracovať a budovať širokú členskú základňu. V posledných troch či štyroch rokoch sme istý nárast zaznamenali. Verím, že o dva-tri roky, keď kadeti či juniori budú prechádzať k seniorom, zistíme, že máme väčší potenciál a budeme môcť lepšie obsadzovať vrcholné medzinárodné súťaže, hlavne v ženských kategóriách. Čo sa týka mužov, Csaba Zalka, ktorý priniesol z medaily z juniorských ME i MS, prechádza k seniorom a budúcu sezónu už absolvuje medzi nimi. Je to typ pretekára, ktorý by mohol veľmi rýchlo dosiahnuť vrcholnú úroveň a zaradiť sa medzi najlepších slovenských pretekárov, preto s ním počítame. Prísľubom sú ďalší mladíci, ktorí sú v tejto kategórii iba rok - Samuel Baláž, Martin Nemček, Milan Fraňa. Tí už počas prvého roka medzi seniormi vybojovali na MS v Račiciach v rámci káštvorky na trati tisíc metrov piatu priečku. Podobne je na tom stále iba 20-ročný Botek, ktorý s Gellem získal takisto na seniorských MS striebro. Potenciál v mužskom kajaku je silný a sme radi, že je to tak. Čo sa týka kanoe mužov, z juniorov momentálne neprichádza ani jeden kvalitný pretekár. Vo všeobecnosti platí, že od tých, ktorí medzi juniormi nedosiahli výraznejšie výsledky, ťažko možno očakávať, že ich budú mať medzi seniormi. Možno však niekto prekvapí tvrdou prácou. Napríklad Peter Gelle svojho času medzi juniormi neurobil žiaden prenikavý výsledok, dokonca ani počas prvých troch rokov medzi seniormi, mám na mysli medailový, ale potom sa prejavil vďaka tvrdej práci a postupným krokom. V roku 2011 sa stal v K2 s Erikom Vlčekom majstrom sveta, je vicemajstrom sveta s Botekom z minulého roka."

V realizačných tímoch reprezentácií neprišlo prakticky k žiadnym zmenám. Nič také sa ani v najbližšom období nechystá?

„Realizačné tímy sú stabilizované, platí to už niekoľko rokov. Úzko spolupracujeme najmä s trénermi z vrcholových stredísk pod gesciou armády a ministerstva vnútra, ide o VŠC Dukla B. Bystrica a ŠCP Bratislava. V podstate ide o členov realizačných tímov pri seniorskej i juniorskej reprezentácií."

Ktoré medzinárodné podujatia, respektíve preteky v roku 2018 budú z vášho pohľadu kľúčové a dôležité?

„Máme pred sebou trocha netradičnú sezónu. Medzinárodná kanoistická federácia nám okresala počet Svetových pohárov, z obvyklých troch sa v roku 2018 uskutočnia iba dva. Má ísť o dvoj či trojročné prechodné obdobie, po ktorom by sa malo prejsť na 5 podujatí SP v jednom roku. V roku 2018 sa prvý uskutoční v Szegede, druhý v Duisburgu. Chceme sa predstaviť na oboch. Oba sa budú konať koncom mája. Už o dva týždne na to, čo je pre nás neuveriteľne skorý termín, začiatkom júna, sú na programe majstrovstvá Európy. Ide o úplne netradičný termín, vždy sa konali až v júli. Dôležitý fakt je, že na ME sa budú vyjazďovať miestenky na Európske hry 2019 v Minsku. Pre nás to budú dosť dôležité preteky, na ktoré by sme chceli nominovať čo najviac pretekárov. Po európskom šampionáte nastáva pomerne hluché obdobie z pohľadu medzinárodných podujatí. Majstrovstvá sveta sú až 26. augusta v portugalskom Montemore. Poldruhamesačnú pauzu vyplníme domácimi podujatiami a sústredeniami reprezentantov. Je to niečo nové, na čo nie sme zvyknutí. Prispôsobia sa tréningové plány, bude ľahší blok, uvidíme, čo to urobí so športovcami. Juniori majú svoje klasické podujatia ME i MS. Ešte by som rád spomenul jedno špecifické podujatie - Olympijské hry mládeže, ktoré budú v októbri v Buenos Aires. Zaujímavosťou je, že sa tam predstavíme spolu s vodným slalomom. Mládežníci, ročník narodenia 2002 a 2003, ktoré sa môžu uchádzať o účasť, čiže v podstate 15-roční športovci, budú musieť súťažiť v rýchlostnej kanoistike aj vo vodnom slalome. Pre nás to budú netradičné disciplíny na 300 metrov s obrátkou, 150 metrov tam i späť. Ten istý športovec musí absolvovať trať vo vodnom slalome, ale na hladkej vode, nie divokej, obchádzať bóje, vedieť urobiť takzvaného eskimáka a po tej istej trati sa vrátiť do cieľa. Už teraz na to vyberáme vhodné typy športovcov, v apríli v Barcelone prebehne kvalifikácia."

Ladislav Harsányi