17. marec 2018
Kajakári
Peter Gelle a
Milan Fraňa, tréner
Radovan Šimočko. Takéto zloženie má slovenská mini výprava VŠC Dukla Banská Bystrica v Trenčíne, ktorá zatiaľ absolvovala dva týždne prípravy v hlavnom meste Mexika s rovnomenným názvom.
Svoj tréningový stan si rozložili v jednej zo 16 mestských častí metropoly zvanej Xochimilco a pripravujú sa v stredisku, v ktorom sa konali v roku 1968 olympijské hry. Vybrali si vysokohorské prostredie vo výške 2300 metrov nad morom.
Prečo sa rozhodli pre tento variant prípravy? Z Mexika píše pre canoe.sk tréner Radovan Šimočko: „Po olympijských hrách v Londýne 2012 sme začali hľadať nové tréningové podnety a jedným z nich bola aj príprava vo vyššej nadmorskej výške. Problém špeciálnej prípravy v takomto prostredí je ten, že počas prípravného obdobia v našom športe máme výrazne obmedzené možnosti. Prakticky takúto prípravu môžeme absolvovať len v Mexiku alebo Juhoafrickej republike. Prvý cielený tréningový tábor v podmienkach, ktoré nám umožňovali jazdiť na vode, pretekári absolvovali v mexickom prostredí v roku 2014 v športovom stredisku La Loma v meste San Luis Potosi, vzdialenom asi 500 km od Mexico City. Podmienky tu však boli náročné (na jazero bolo treba dochádzať a ideálna nebola ani jeho veľkosť). V roku 2015 sme preto zvolili na prípravu lokalitu pri mestečku Belfast v Juhoafrickej republike. Problémom tu bolo komplexné zabezpečenie akcie ako prenájom lodí, povolenia na používanie jazera, doprava. Aj preto som privítal ponuku od manažérky športových kempov tu v Mexiku, že pokiaľ budeme mať záujem, zabezpečí nám komplexne celý pobyt na olympijskom kanáli v mexickom Xochimilcu. Naše rozhodnutie pre túto destináciu umocnila aj komunikácia Petra Gelleho s pretekárom Fernandom Pimentom z Portugalska, ktorý sa tu pripravuje už dva roky s portugalským tímom."
Od roku 1968 akiste prešiel olympijský kanál zmenami. Ako vyzerá teraz? Pripomína ešte túto udalosť spred piatich desaťročí? „Odvšadiaľ na nás dýcha atmosféra týchto olympijských hier, o to viac, že v tomto roku oslavujú 50. výročie od ich konania. Vybudovali vskutku nádherný kanoistický areál. Z pohľadu trénera si myslím si, že je to jedna z najkrajších tréningových dráh, na ktorej som so svojimi zverencami trénoval. Čiastočná modernizácia tu prebehla, ale výraznejšie nenarušila charakter kanála a historického ducha tohto miesta," odpovedá Šimočko a doplní ho Gelle: „V septemri minulého roka tu však bolo zemetrasenie, ktorého následky vidieť na niektorých miestach areálu."
Ubytovaní sú v novopostavenom modernom hoteli v tesnej blízkosti kanála. Na tréning chodia pešo, čo predstavuje asi 5 minút chôdze. „Keďže na kanáli sa nachádza všetko, čo na tréning potrebujeme (posilňovňa, hangáre, bežecké a cyklistické cesty), nemáme dôvod nikam dochádzať," informuje tréner.
Xochimilco má vraj až 170 kanálov, ktoré využívajú i tamojší vodáci. „Olympijský kanál sa nachádza v blízkosti tejto siete kanálov. Dokonca niektoré kluby sú tak umiestnené, že na jednej strane majú móla na pretekársku dráhu a na druhom konci do sústavy kanálov. Využitie kanálov je rôzne. Aj na športové účely, ako turistická atrakcia, kde si môžete prenajať pestrofarebnú loď s „gondolierom", ktorý vás bude sprevádzať na vybranej trase a vy zatiaľ môžete sledovať okolie a oslavovať alebo piknikovať priamo na lodi a dokonca nakupovať v plávajúcich bufetoch. V neposlednom rade pre tunajších obyvateľov sú kanále jedinou možnosťou, ako sa dostať ku svojim príbytkom," opisuje Šimočko.
Po počiatočnej časovej a výškovej aklimatizácii ustálili podobný denný tréningový režim, aký používajú doma. „Myslím si, že chlapci zvládajú pobyt veľmi dobre a stavba tréningu zodpovedá tunajším podmienkam," hodnotí doterajší priebeh sústredenia Šimočko.
„Veľmi dobre znášame tréningy aj vďaka výbornému počasiu, čo tu máme. Dávame do toho všetko aj zásluhou predchádzajúceho sústredenia v španielskej Seville, kde sme sa ideálne pripravili na tréningy, ktoré nás čakali v Mexiku," hovorí Gelle za seba i kolegu Milana Fraňu.
Šimočko tvrdí, že s vysokou nadmorskou výškou sa už organizmus jeho zverencov vyrovnal: „Doposiaľ sme v takejto výške netrénovali a je zaujímavé sledovať, ako sa s tým organizmus športovcov vyrovnáva, a to najmä pri telesnej záťaži. Našťastie, obaja športovci reagujú na tieto podnety priaznivo."
Okrem pobytu na vode strávia nemálo času aj v posilňovni. „Posilňovňa na kanáli nás milo prekvapila. Našli sme v nej všetko potrebné. Je zariadená naozaj účelovo pre potreby nášho športu, s čím sa tak často nestretávame. Samotnú regeneráciu v klasickom ponímaní tu nepraktizujeme. Využívame vlastný program špecifických aktivít, vypracovaný našou fyzioterapeutkou Jankou Šmidákovou, ktorým riešime túto časť tréningového procesu," uviedol Šimočko.
„Momentálne v tomto období sme v stredisku z Európanov len my. Pred nami tu boli tímy z Portugalska a Španielska. Domáci v čase nášho odchodu majú na kanáli kvalifikačné preteky na Stredoamerické hry a tomu zodpovedá aj charakter ich prípravy. Zaujímavé je, že trénerom reprezentačného družstva kajakárov je bývalý úspešný bulharský pretekár Marian Dimitrov, ktorý nám v mnohom vychádza v ústrety," dopĺňa informácie.
Okrem samotnej prípravy by chceli stihnúť aj ďalšie aktivity: „V pláne sme mali zahrnutú návštevu centra mesta Mexico City, plavbu na lodi po kanáloch Xochimilca, návštevu pyramíd v meste Teotihuacan, pozrieť si chceme Národné olympijské centrum, kde bývajú a pripravujú sa mexickí športovci, a najmä plánujeme návštevu nového moderného tréningového centra pre kanoistiku a veslovanie vo Villa Viktória v nadmorskej výške 2600 metrov."
Ako sa dohovárajú? „Viacerými jazykmi. Angličtinu tu ovládajú najmä mladí, so staršími vďaka Peťovi komunikujeme po španielsky, s trénerom kajakárov, ktorého som už spomínal, najmä po rusky. Ľudia, s ktorými sa stretávame, sú srdeční. Na Mexickom kanoistickom zväze, ktorý sídli na kanáli, máme vždy dvere otvorené, o to viac, že tu pracuje bývalá zverenkyňa Paľa Blaha, ktorý tu pôsobil začiatkom deväťdesiatych rokov, Adriana Valderrama," odpovedá Šimočko.
Slovákov čaká ešte týždeň prípravy v mexickej metropole.
Ladislav Harsányi
Foto Radovan Šimočko