Archív aktualít

Po dlhej a úmornej ceste, ktorá z Mexika trvala s prestupmi a prestojmi okolo 30 hodín, sa v pondelok vrátila na Slovensko kajakárska mini výprava Peter Gelle, Milan Fraňa a tréner Radovan Šimočko, ktorá absolvovala trojtýždňový výcvikový tábor vo vysokohorskom prostredí hlavného mesta tejto pre našinca exotickej krajiny.

„Sústredenie hodnotím ako jedno z mojich najlepších, ktoré som zažil v doterajšej kariére. Vynikajúce počasie, veľmi milí ľudia, tréningové podmienky perfektné," neľutoval kajakár Peter Gelle cestovné štrapácie ani únavu z náročných tréningov. S Milanom Fraňom sú už zohratí z prípravy z minulého roka, o trénerovi Radovanovi Šimočkovi ani nehovoriac. „Už vlani sme s Milanom jarnú i jesennú časť prípravy absolvovali spolu, tréningy zvládal taktiež dobre. S trénerom spolupracujeme veľmi dlho, nuž sme na seba zvyknutí. Myslím si, že sme odviedli dobrú robotu, plán sme splnili na sto percent, nemuseli sme upravovať či meniť žiaden tréning," zhrnul Gelle.

Pripravovali sa v hlavnom meste Mexika v časti Xochimilco, v areáli olympijských hier z roku 1968. „Stále to tam všetko funguje, aj keď vidno, že Mexiko nie je bohatá krajina, alebo táto časť nie je práve najbohatšia. Areál je však udržiavaný, najväčší problém nie je v tom, že by to chátralo, ale minulý rok, myslím, že v septembri, zažili pomerne silné zemetrasenie. Poškodilo budovy i okolité cesty. Bolo však vidno i to, že opäť to dávajú dokopy a snažia sa zrekonštruovať, takisto aj pódium, na 50. výročie olympiády. Musím zdôrazniť, že nám športovcom tam nechýbalo nič," opísal prostredie Gelle.

Ako sa vyrovnávali s riedkym vzduchom v rámci tréningov vo výške viac ako 2,5 kilometra? "V takejto výške sme ešte, čo sa týka vody,  doteraz neboli, napriek tomu sme odtrénovali všetko, a tak sme spokojní. A bola to výška, ktorú je už ozaj cítiť. Chodíme do vysokohorského prostredia do talianskeho Livigna, aj v zime na bežky, ide však o výšku okolo 1800 metrov. V Mexiku stačí, keď človek vybehne hore schodmi či trocha pobehne, a cíti to. Človek sa rýchlejšie zadýcha, hlavne prvé tréningy boli z tohto pohľadu náročné, kým sme si na to aspoň trocha zvykli. Cítili sme, ako nás páli hrtan, ale je to prospešné, a verím, že sa dostaví správny účinok," odpovedá náš skúsený kajakár.

Boli si pozrieť aj iné tréningové stredisko pre kanoistiku a veslovanie vo Villa Viktória: „Autom to nie je ďaleko a nachádza sa ešte vyššie, približne vo výške 2600 metrov nad morom, s obrovským jazerom. Ak by sme do tohto centra zavítali na jeseň alebo ešte skôr najazďovať kilometre, bol by to dobrý kontrast k nášmu vysokohorskému sústredeniu. Každopádne to vyzeralo zaujímavo."

V  Xochimilcu sa pripravovali aj domáci pretekári, k spoločným tréningom so Slovákmi však neprišlo. „S mexickými pretekármi sme si nezatrénovali, mali nominačné preteky do reprezentácie, a boli už v značne pokročilejšej fáze prípravy. V júni majú na programe Stredoamerické hry, na ktoré sa tento rok zameriavajú. Boli však veľmi nápomocní, pomáhali nám  s loďami a so všetkým, čo sme potrebovali," hovorí pretekár VŠC Dukla B. Bystrica v Trenčíne.

„Hoci sme boli na dvojkilometrovom kanáli ako v Račiciach, okolie bolo príjemné, vôbec sme nevnímali pri najazdených kilometroch, že by to dlho trvalo. V Račiciach, keď už máme za sebou 8 kilometrov, máme pocit, že jazdíme ako diví, v Mexiku sme si dali aj 16-18 kilometrov a vôbec sa nám  nejavilo, že je to veľa," pochvaľuje si Gelle prostredie.

Čo si stihli pozrieť v rámci voľného času? „Pozreli sme si i centrum Mexico City, je vidno, že ide o silno kresťanskú krajinu, pomaly na každom druhom rohu stojí kostol. Na uliciach či námestiach je veľmi živo, hrá hudba, ľudia sú veselí. Na človeka to vplýva príjemne, povzbudzujúco. Stačilo, keď sa človek po ťažkých tréningoch prešiel medzi ľuďmi. Vidieť, že si život užívajú."

Keďže Gelleho manželka žila dlho v Španielsku, čosi aj on pochytil od nej zo španielčiny, čo využil i v Mexiku.„Trochu áno, najmä pri stravovaní. Niečo som doma pochytil od manželky, respektíve detí, ktorých učí aj španielske pesničky. Moja slovná zásoba z tohto jazyka je však značne obmedzená. V základných veciach sme si vedeli poradiť, ale na výraznejšiu konverzáciu to zatiaľ z mojej strany nestačí," priznáva Peter.

Tamojšia strava mu šmakovala:  „Mexická strava mi veľmi chutí, najmä raňajky sme mali v ich štýle. Čo sme si však najčastejšie vychutnávali,  boli džúsy a ovocné štavy. Zo skvelých, chutných a čerstvých pomarančov, ananásov, manga, ku ktorým sa v takej kvalite u nás doma nemáte šancu dostať. V Mexiku  ich predávajú na každom kroku a vyjdú vás lacno."

Teraz sa už bude Gelle pripravovať v domácich podmienkach. Keďže by mal v slovenskej vlajkovej lodi K4 nahradiť tento rok na pozícii háčika Denisa Myšáka (po operácii ramena pravdepodobne vynechá celú sezónu), po návrate "káštvorkárov" zo sústredenia v Kalifornii sa chce s nimi dohodnúť na spoločných tréningoch. „Máme v pláne sa v apríli stretnúť s chlapcami z Komárna, zatrénovať si spolu. Možno s nimi zájdem aj na prípravu do Szolnoku, predznamenáva plány na najbližšie obdobie.

Ladislav Harsányi