Jazyk
Language
Zdiela¶ na Facebook-uArchív aktualít
16. apríl 2018 Slováci v barcelonskej kvalifikácii: Pecsuková postúpila na Olympijské hry mládeže do Buenos AiresSlovenská kajakárka Katarína Pecsuková (ročník narodenia 2003) si v barcelonskej kvalifikácii vyjazdila miestenku na Olympijské hry mládeže do Buenos Aires (12. - 16. október 2018). Na podujatí, ktoré sa konalo v dňoch 12. - 15. apríla 2018 vo štvrti Castelldefels (uskutočnili sa tam olympijské hry 1992 v kanoistike), sa zúčastnilo 63 krajín šiestich kontinentov. Špecifikom súťaží bolo, že pretekári museli zvládnuť trate pre rýchlostnú kanoistiku i vodný slalom, a tí, ktorým sa to v sumáre podarilo najlepšie, si vybojovali miestenky na Olympijské hry mládeže. „Katarína Pecsuková dosiahla pekný úspech, keď si v K1 žien vyjazdila postup do Buenos Aires z 3. miesta. Toto umiestnenie je už oficiálne potvrdené. Tesne pod postupovou čiarou zatiaľ figuruje na 7. mieste Andrej Ladič v C1 mužov. Výsledky ostatných našich pretekárov zatiaľ nemáme potvrdené," informoval v pondelok podvečer po návrate domov Marian Tesárik z trénerského tímu, ktorý pretekárov v Barcelone sprevádzal. Slovenské slalomárky Kristína Ďurecová (K1 ženy) a Emanuela Luknárová (C1 ženy) obsadili v slalomárskych disciplínach bronzové priečky. Postupový kľúč bol viac než komplikovaný. Vysvetľuje tréner Tesárik: „Z kvalifikačných rozjázd postúpilo prvých 5 pretekárov do štvrťfinále. Následne prebiehala takzvaná repasáž, z ktorej 3 najlepší doplnili štvrťfinálovú osmičku. Okrem toho sa konali aj „re-run" jazdy, to znamená, že keď sa niekto vykúpal, alebo mal technický problém, mohol absolvovať jednu opravnú jazdu. Je pravda, že sa Pecsuková vo štvrťfinále vykúpala, ale už mala isté najhoršie 8. miesto v disciplíne a zarátavalo sa jej osem bodov. Sčítali sa body za jednotlivé umiestnenia, určilo sa poradie a rovnako sa postupovalo v slalomárskej časti. Súčet bodov z oboch disciplín bol určujúci pre postupujúcich do Buenos Aires. Z každej kategórie postúpilo šesť Európanov, pričom každý z nich musel byť z inej krajiny." Slovensko najprv pristupovalo k experimentálnym pretekom s nedôverou. „Spočiatku sme sa na toto podujatie dívali aj z pohľadu prípravy i našej účasti na ňom kepticky. Počet miest (8) sme si rozdelili s vodnými slalomármi pomerom 50:50, pričom v každej kategórii mohol účinkovať len jeden pretekár. Spočiatku sa nám zdalo podujatie nepripravené, ale postupne sa to rozbehlo, všetko prebehlo podľa vopred určených kvalifikačných kritérií a nakoniec sa pretavilo do súťaže na vysokej úrovni," vysvetľuje Tesárik. „Podujatie by som charakterizoval ako spoločenské nášho kanoistického športu - rýchlosti i slalomu súčasne - v pre nás netypických disciplínach. Zišiel sa tam celý svet a mladí pretekári si to rozdali. Slováci podali svoje maximá, aké boli v ich silách a schopnostiach. Na jednej strane nebolo jednoduché naučiť sa pre slalomárov jazdiť na našich lodiach, a naopak, pre rýchlostných kanoistov zvládnuť slalomársku trať, kde sa museli šmýkať do vody po rampe, následne robiť slalom a zvládnuť i eskimáka za jazdy. Chcem sa poďakovať všetkým pretekárom, ako i kolegom z vodného slalomu za spoluprácu. Aj pre nás to bola netypická akcia, spoločné preteky, na na akých sa nestretávame. Nedávno sme sa ako zväzy spojili „papierovo" - slalom a rýchlosť, a teraz sme sa možno viac spojili aj ľudsky. Spoznali sme sa navzájom ako tréneri i pretekári," sumarizoval Tesárik.
(lh) Foto Peter Bende |