Archív aktualít

Minútu po pravom poludní sa slovenská K4 v zložení Samuel Baláž, Milan Fraňa, Gábor Jakubík, Tibor Linka vydala na trať tisíc metrov na striebornú jazdu na majstrovstvách Európy v Belehrade.

Od začiatku sa držala medzi tromi-štyrmi najlepšími loďami a napokon finišovala na 2. priečke časom 2:49,491 min za víťazným bieloruským kvartetom, za ktorým zaostala o 65 stotín sekundy. Bronz brali Španieli.

Tibora Linku sme dna vodu vyprevádzali so slovami, aby pomohol vydolovať bronz, nakoniec z toho bol ešte cennejší kov: „Je to trochu nad očakávanie, pretože sme prvý raz pretekali v takejto zostave. Všetko vypálilo najlepšie ako mohlo, ako sa hovorí, občas aj motyka vystrelí... Máme z toho dobrý pocit, hoci nejde o olympijskú disciplínu. Každopádne dobre padne pretekárovi, keď vidí, že patrí medzi špičku."

„Chytili sme dobrý štart, preto som od začiatku veril v dobrú jazdu. Španieli vedia výborne odštartovať, my sme sa ich chytili a držali sa ich. Potom sme súperom krok po kroku odchádzali, čo nám dodalo veľa sily. Vietor nám neprekážal, každý ho má rovnaký, treba to odhadnúť a my sme to zvládli," doplnil Linka, ktorý má pred sebou ďalšiu finálovú jazdu v K4. V nedeľu vo svojej „materskej" K4 sa bude biť s Erikom Vlčekom, Csabom Zalkom a Jurajom Tarrom o čo najlepší finálový výsledok na 500-metrovej trati.

Medaila bola tajným snom? Spýtali sme sa Gábora Jakubíka. „Nebol to tajný sen, ale reálny. Hlavne nám išlo o to, aby sme ,dali´ dobrý ,kilák´. Vedeli sme, že keď sa nám to podarí, môže z toho byť medaila. Či pôjdeme na MS v takejto zostave? Ešte nad tým nerozmýšľam, teraz sa teším z medaily," odpovedal najskúsenejší člen posádky. Jazdu opísal takto: „Bola veľmi vyrovnaná, ak mám hodnotiť seba, bola to jedna z mojich najlepších jázd doteraz. Vietor nám neprekážal, na Zemníku sme trénovali tak, že sme striedali úseky s jeho podporou i protivetrom, aby sme boli pripravení na všetko."

Ako sa vpredu „háčikovalo" Samuelovi Balážovi? „Super, bola to výzva, s ktorou som sa popasoval a očividne som to zvládol. Keď chalani poslednú dvojstovku za mnou zatlačili, už som vedel, že je to dobré, sily sme mali ušetrené, takže fantázia. Pred pretekmi sme v kútiku duše verili v medailu, ale toto slovo nahlas nepadlo. Povedali sme si, že by to malo byť do piateho miesta. Každý však išiel super."

A slovo dajme aj štvrtému členovi partie Milanovi Fraňovi: „Pár minút po dojazde vládna eufória a takéto pocity budem prežívať do večera, či do zajtrajšieho dňa. Je to perfektné. Celý čas sme šli vpredu, vedeli sme, že po bokoch budú Nemci a Španieli silní. Pilierom taktiky bolo, aby sme sa prvých 500 metrov držali v prvej polovici štartového poľa, medzi 500 a 800 m to, aby nám niektoré lode neodišli, a potom to už zdvihnúť... Za medailu, prvú pre Slovensko v Belehrade, som veľmi rád, mrzí ma, že Peťovi Gellemu s Adamom Botekom, ktorých som v K2 tlačil očami, tesne ušla."

Pre mladých kajakárov Baláža a Fraňu (obaja ročník narodenia 1998) to bola prvá seniorská medaila na vrcholnej úrovni, čo ich obzvlášť teší.

Našim strieborným chlapcom gratulovali aj ostatní členovia slovenskej výpravy.

Na záver, ale nie v poslednom rade, spomeňme zásluhu osobných trénerov pretekárov na tomto úspechu. Sama Baláža vedie v Športovom centre polície Andrej Wiebauer, Milan Fraňa je vo VŠC Dukla Banská Bystrica v Trenčíne zverencom Radovana Šimočku a Tibora Linku s Gáborom Jakubíkom má pod palcom v Športovom centre polície Marián Tesárik.

Ladislav Harsányi, Belehrad