Archív aktualít

Radosť z diery do sveta

Z Poznane, dejiska prvých pretekov tohtoročného seriálu Svetového pohára v rýchlostnej kanoistike, sa vrátila časť slovenskej výpravy v pondelok nadránom. Okolo štvrtej hodiny vybaľovala v Bratislava svoj batoh aj Martina Kohlová, ktorá spolu s Ivanou Kmeťovou urobili na poľskej vode svoju prvú dieru do veľkého sveta rýchlostnej kanoistiky. Predpoludním už mala študentka fakulty telesnej výchovy za sebou aj zápočet v skoku vysokom, ale iba dve hodiny spánku. Radosť z nej však ešte nevyprchala, ba skôr sa zdalo, že z nej srší ešte viac.

"Potešil ma zápočet," vysvetlila najprv príčinu druhej radosti a pokračovala: "Splnila som limit." Zaujímalo nás, v akej výške zdolala flopom "zápočtovú" latku.

"Bol to limit, a to stačí. Na rekord to však nebolo...," dodala a smejúc sa snažila zatajiť svoj ľahkoatletický výkon, ktorý jej napokon predsa len vykĺzol z úst. Necháme si ho ale pre seba, lebo Martina vravela, že sa nemá veľmi čím chváliť. Ochotnejšie sa však rozhovorila o štarte na svetovom pohári, hoci sa priznala, že po príchode na vodu poznanského areálu Malta znervóznela.

"Mala som pocit, že mi to vôbec nejde. Obávala som sa, ako to s nami dopadne, či si neurobíme hanbu. Zdalo sa mi, že som horšia, ako všetky súperky. Zabudla som však, že i ony sú len na začiatku sezóny," odkryla z tajomstva neskoršieho úspechu. A ako to bolo na vode?

"Vždy inak. Počasie sa menilo každú hodinu a počas rozjazdy a semifinále na päťstovke nám fúkalo do chrbta. Vo finále bol zasa protivietor, a tak sme zajazdili časy o 15 s pomalšie." Pravda, to už z vás spadla nervozita, o čom svedčí vynikajúce štvrté miesto v konkurencii nemeckých a poľských lodí.

"Na víťazky sme nemali, ale do cieľa sme sa prihrnuli tri lode takmer v jednej rovine. Museli sme preto čakať, ako dopadne fotofiniš. Nakoniec sme boli štvrté." A nervozita bola preč.

"Isteže, potešilo nás, že sme zajazdili vyrovnanú jazdu s našimi súperkami. Na dvojstovke sme potom síce začali pomalšie, ale finiš nám vyšiel. Ja som zo zadnej pozície síce nevidela prejazd cieľovými bójkami tak dobre ako Ivana, ale verila som, že najhoršie budeme druhé. Bolo z toho, po ďalšom

fotofiniši, druhé miesto. To sme sa už veľmi tešili. Veď za víťaznými Poľkami sme zaostali iba o 0,084 tisícin sekundy." A keď ste sa to dozvedeli, vraj sa nebolo na brehu s kým podeliť o radosť.

"Bolo, čoby nebolo. Lenže všetci sa rozbehli po naše reprezentačné bundy, aby sme boli na stupni víťazov oblečené, ako sa patrí. Tak sme sa chvíľu radovali len my dve." Nečakané prekvapenie?

"Nečakané, ale milé a veľmi povzbudzujúce," priznávala s elánom v hlase Martina Kohlová.

Tréner Pavel Blaho bol, pochopiteľne, veľmi spokojný.

"Z dievčat priam sršala chuť súťažiť. Od začiatku okukovali svoje súperky a rozmýšľali ako na ne. A tak sa ani nečudujem, že si v Poznani vyjazdili také výborné umiestnenia," chválil mladý kajakársky pár z NŠC Bratislava (Národné športové centrum) kormidelník slovenskej reprezentácie.

"Kilometer im veľmi nesedí, päťstovku však majú vžitú, ale ako sa ukázalo v Poznani, šprint im ide. Hoci na štarte zostali sedieť, predsa sa dokázali výbornou dravou jazdou pretlačiť až na stupe vťazov," znova nachádzal slova chvály tréner, i keď nezabudol pripomenúť, že ich umiestnenie predsa len treba brať s rezervou.

"Je začiatok sezóny a v Poznani sa potvrdilo, že v mnohých reprezentáciách prichádza po olympiáde k preskupovaniu osádok. Národné federácie si overujú ich výkonnosť i schopnosť presadiť sa v zahraničnej konkurencii. Nič to však nemení na tom, že dievčatá dosiahli vynikajúci úspech."

(eje) 

zdroj: Dennik Sport 17.mája 2005, RIchard Nejezchleb