Archív aktualít

        Slovenská rýchlostná kanoistika dosiahla na 36. majstrovstvách sveta v nemeckom Duisburgu historický úspech. Štyri medaily (1 zlatá, 2 strieborné - 1 bronzová) ešte vodáci spod Tatier z takéhoto podujatia nikdy nepriviezli. V medailovej bilancii ich to vynieslo na tretiu priečku hneď za veľmoci Nemecko a Maďarsko. Je to malý zázrak, pretože na Slovensku prakticky neexistuje ani jedna oficiálna dráha, ktorá by spĺňala medzinárodné kritériá. Prípravu musia rýchlostní kanoisti absolvovať v zahraničí, najčastejšie je to Maďarsko, Česko, ale aj Taliansko, Izrael, v posledných rokoch najmä zimné sústredenia tí najlepší realizujú v USA. Republikové šampionáty sa konajú v provizórnych podmienkach, len maximálne nasadenie organizátorov z nich dokáže urobiť preteky na hranici regulárnosti. V posledných rokoch to boli Zvolenčania, ktorí pripravili majstrovstvá na Môťovskej priehrade. V tomto roku však prevádzkovateľ z dôvodu opravy a pravidelnej údržby hrádze hladinu priehrady znížil asi o 4 m, a tak sa M-SR uskutočnia na Zelenej vode pri Novom Meste nad Váhom, kde však tiež nie sú na to podmienky. Preto aj po majstrovstvách sveta opäť vyplával na povrch problém vybudovania areálu, ktorý by spĺňal podmienky na tréning, ale aj usporiadanie pretekov. "Máme v dohľade investora, ktorý by bol ochotný a schopný investovať zhruba dvesto miliónov korún do výstavby areálu. Požaduje však dlhodobý prenájom pozemkov v lokalite Jarovce - Rusovce, kde je prírodný kanál. Sú to štátne pozemky, posledné slovo musí mať preto slovenská vláda. Vieme, že tá na výstavbu takéhoto areálu peniaze nemá. My sme schopní investora zabezpečiť, ale potrebujeme schválenie spomínaného dlhodobého prenájmu. Za tie peniaze si vieme predstaviť vybudovanie komplexu, ktorý by bol nielen pre športovcov, ale aj rekreačnou zónou pre verejnosť," povedal pre agentúru SITA predseda Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky (SZRK) Jaroslav Ostrčil. O tomto projekte sa na Slovensku hovorí bezmála dvadsať rokov. Doteraz sa však stále nenašli financie na jeho realizáciu. "Považujeme za nereálne, aby sme dostali takúto dotáciu z rozpočtu ministerstva školstva. Myslím si však, že je najvyšší čas, aby sa ľady konečne pohli. Projektová dokumentácia sa už za ten čas asi tri alebo štyrikrát prerábala. My ju máme pripravenú. Potrebujeme len schválenie prenájmu. Predstavujeme si to tak, že prenájom by bol na päťdesiat až deväťdesiat rokov. Tie pozemky, o ktoré žiadame, sú v záplavovej oblasti. Nie sú teda mimoriadne lukratívne. Momentálne tam nič vybudované nie je. V septembri alebo októbri by sme mali dostať vyjadrenie k našej žiadosti o prenájom. Už to vo vláde prešlo prvým schvaľovacím kolom, to znamená, že záujem zo strany štátnych orgánov tu je. Ide vlastne o dohodu - niečo za niečo. Ak by sa to podarilo, možno už na budúci rok by sa mohlo začať s výstavbou. Areál by slúžil kanoistom, veslárom, ale aj ako miesto oddychu pre ľudí," uzavrel Jaroslav Ostrčil. Slovenská rýchlostná kanoistika dlhodobo "vyrába z ničoho" úspechy, ktoré jej závidí celý svet. Slovenskí vodáci zase svetu závidia podmienky, o ktorých sa im doma nemôže zatiaľ ani snívať. Kompetentní by mali čo najskôr urobiť aspoň prvý krok k tomu, aby medaily z vrcholných podujatí neboli o pár rokov len spomienkami na minulosť.

SITA