Spravodajca

            sme na konci prvého roka nového olympijského cyklu smerom k OH Londýn. Na základe výsledkov ho môžeme hodnotiť, ako aj dať si do nasledujúceho roka 2010 nové ciele.

            Po voľbách nového predsedu a nového predsedníctva v roku 2009 sme si stanovili  úlohy nášho hnutia, nášho športu a nášho ďalšieho rastu v tom čo robíme a chceme robiť.

Prvoradým cieľom v roku 2009 bolo udržanie sa vo svetovej špičke. Podarilo sa to opäť našej olympijskej K4 – Michal a Richard Riszdorferovci, Erik Vlček a Juraj Tarr. Napriek tomu, že zobrali tento poolympijský rok ako „oddychový“, získali na kilometrovej trati 2. miesto na ME a 3. miesto na MS, čím prekvapili najviac asi sami seba. Posádka dievčat v K2, Ivana Kmeťová a Martina Kohlová, tiež nečakane prekvapila na ME, kde dosiahla druhým miestom na 500 m historicky najlepší výsledok v olympijskej disciplíne nielen v slovenskej ére ženskej kanoistiky, ale aj v dlhodobej Československej. Vysoko si cením toto umiestnenie, ktoré dievčatá posunulo opäť vyššie. Tieto výsledky našich najlepších športovcov potešili, ale zároveň  ich, ako aj trénerov a ostaných členov tímu zaväzujú do ďalšej zodpovednej práce. Okrem nášho výkvetu sa na vrcholných podujatiach ukázali aj naše talenty, ako Matej Rusnák, ktorý sa umiestnil na MEJ do 23 rokov v C1 1000 m na 5. mieste. Mladý Gábor Jakubík ukázal na 1000 m trati na ME a MEJ, že v ňom rastie silná individualita. V dobrom svetle sa ukázala aj staronovo vybrúsená K4 do 23 rokov (Boris Viszlay, Andrej Divinec, Gábor Jakubík a Martin Jankovec), ktorá sa umiestnila na MEJ do 23 rokov v K4 500 m na 3. mieste. Škoda, že sa ešte nedokázala prejaviť v olympijskej tisícmetrovej trati. Verím, že v roku 2010 dokážeme z mladých talentov zostaviť „nástupnícku“ posádku, ktorá sa na MEJ do 23 rokov dokáže presadiť.

Ďalším pozitívnym prekvapením bolo výborné vystúpenie  Petra Gelleho a Tomáša Martineka na ME v K2 500 m, kde sa umiestnili na 8. mieste. Ľubomír Hagara pridal na MS v Kanade, na 200 m trati aj skvelé 7. miesto.

Nezabúdajme ani na našu mládež. Dokázali sa presadiť, aj keď nie tak výrazne ako seniori. Hlavne Juraj Oršula v C1 500 m, ktorý sa umiestnil na MEJ na 6. mieste. Chlapci Tomáš Zigo, Marcel Virga, Martin Vajda, Marián Goga v K4 500 m dokázali vybojovať výborným výkonom finále na MS, ale na vyššie méty si musia ešte počkať. S danými výsledkami našich juniorov môžeme, ale aj nemusíme byť spokojní. Momentálne odzrkadľujú silu našej juniorskej reprezentácie, ale verím v lepšiu budúcnosť, ktorá bude opäť záležať iba od nás, ako sa k reprezentácii postavíme. Či budeme mať iba na finálové účasti, alebo aj na niečo viac.

Športové výsledky sú jednou stránkou mince. Druhou sú ďalšie pracovné aktivity. V dobrom svetle sa ukázala naša medzinárodná diplomacia. Miroslav Haviar sa stal viceprezidentom Európskej kanoistickej asociácie, čo bolo spečatenie dlhoročnej snahy o začlenenie sa do medzinárodných športových štruktúr. Na poli domácej diplomacie sme vyvíjali  snahu o dosiahnutie ďalších prísľubov smerom k výstavbe kanoistického areálu v Jarovciach na Zemníku, či možnosti výstavby kilometrovej trate na Zlatých Pieskoch. Môžem zodpovedne povedať, že aj keď dosiahnutie týchto cieľov nebude vôbec jednoduché, budeme  v tejto snahe pokračovať aj naďalej.

V rámci starostlivosti o športovo - talentovanú mládež sa nám darí držať systémovú podporu pre naše športové kluby. V roku 2009 sa otvorili možnosti ďalšej systémovej podpory po línii SOV a to formou vzniku SOTT 2012 a JOT 2010. Sú to projekty, ktoré zabezpečujú športovcom po splnení stanovených kritérií dlhodobú, či krátkodobú športovú prípravu. V týchto projektoch máme zaradených na rok 2010 až 18 športovcov.

Ďalšou štátnou podporou starostlivosti o talentovanú mládež je vznik Centier olympijskej prípravy (COP). V Trenčíne na športovej škole bolo vytvorené COP aj pre rýchlostnú kanoistiku s možnosťou kompletnej starostlivosti o športovcov v mieste športovej školy.

Jednou z mojich hlavných priorít a úloh na rok 2009 bolo zlepšiť spoluprácu medzi rezortnými strediskami, ich činnosť zosúladiť s činnosťou reprezentačných trénerov, zodpovedných za úlohy, ktoré vyplývajú z našich cieľov smerom k štátnej reprezentácii. Aj napriek mnohým nejasnostiam a záujmom jednotlivých subjektov sme dospeli do stavu porozumenia s jednotným cieľom, uspieť. V rámci tejto spolupráce som sa zhodol v jednotnom myslení aj s riaditeľmi rezortných stredísk, čomu prikladám veľký význam.

            Na záver môjho príhovoru by som chcel poďakovať všetkým zúčastneným stranám, klubom, rezortným strediskám, zväzovým zamestnancom a ostaným podporovateľom nášho športu za aktívny prístup k práci v hnutí, ktorého výsledky sme mohli na konci roka oslavovať. Dúfam, že takéto výsledky našej práce, aké boli v roku 2009, budeme môcť sláviť aj v roku 2010 v kruhu našej vodáckej rodiny. Týmto Vám prajem veľa šťastia v roku 2010, čo najviac pracovných úspechov, úspechov na poli športovom, ale aj rodinnom.

S pozdravom

PaedDr. Robert Petriska

prezident SZRK