Boris Bergendi

Doľahne svetová ekonomická kríza aj na vodu? 

Na slovíčko s generálnym sekretárom Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky Ing. Borisom Bergendim

     Naozaj, horší termín rozhovoru som si ani nemohol zvoliť. Náš zväz je v týchto dňoch doslova a do písmena hore nohami, lebo mení pôsobisko. Po rokoch strávených v objekte Slovenského zväzu cyklistiky na Kalinčiakovej ulici sa sťahujeme do nových. Verme, že sa nám tam bude páčiť. Cyklistov, našich najbližších spolupracovníkov na chodbe, teda vymieňa Martinský cintorín v Bratislave, presnešie,  jeho blízkosť. Nehľadajte v tom, prosím, žiadnu symboliku.  Nie žeby sme išli pochovávať náš jeden z najúspešnejších športov na Slovensku, to v žiadnom prípade nie, avšak spojitosť s ním je v tomto prípade čisto iba náhodná...   Nikdy sa mi doteraz ešte nestalo, že by niektorí z našich vodáckych funkcionárov, trénerov, alebo nebodaj pretekárov, povedal, že teraz nie, nemám čas, inokedy, potom atď. Možno som mal za tých pomaly 40 rokov novinárskej roboty vždy to šťastie a rozhoroy sa rodili, aj keď nešlo vždy len o jasné dni, plné úspechov a triumfov, bez akýchkoľvek problémov. A to je veľké víťazstvo pre novinára. Aj preto je možnosť pohybovať sa medzi pádlujúcimi veľká vec, všetko sú to úplne normálni a fajn ľudia, takých ich spravila voda, a kanoistika vôbec. Jedným slovom, radosť medzi nich prísť, radosť o nich hovoriť, či písať. Ale to nie je len môj pohľad, aby som nebol až príliš osobný. No tak teda, zväzové priestory na Kalinčiakovej ulici ako po výbuchu, veľa vecí už na novom pôsobisku, zostali len polprázdne kancelárie so stolmi a stoličkami a príťažlivými plagátmi na stenách. Ochotní a šikovní brigádnici z bratislavských klubov s vyskúkanými rukávmi v plnej pohotovosti a generálny sekretár nie a nie mi povedať – „Peťo, veď to vidíš, teraz nie, prepáč, zajtra, pozajtra...“ Ale nepovedal, našiel si tých sedem minút času v nečase a vznikol tento rozhovor ešte na pôde cyklistického velodromu...

-         Aký bude ten prvý poolympijský rok z tvojho pohľadu?-        

 Všetci veľmi dobre vieme, že je tu svetová finančná a ekonomická kríza, a či chceme, alebo nie, dotýka sa aj nás, čo je úplne samozrejmé, lebo nie sme izolovaná krajina a zákonite to preto pocťujeme a zrejme ešte aj budeme. Ide len o to, aby sme jej dopady na náš šport, na naše fungovanie prežili čo možno bez väčších škrabancov. Aj vzhľadom na to si nedovolím odhadnúť, ako to bude s dotáciami pre celý náš šport od Ministerstva školstva. Pred nami je rok s najvýznamnejšími svetovými a európskymi podujatiami, či už dospelých alebo juniorov. Majstrovstvá sveta usporiadajú v kanadskom Dartmouthe, takže už len cesta tam a späť bude finančne veľmi nákladná. Okrem toho sa naši najlepší predstavia aj na pretekoch Svetového pohára. Začnú sa pomerne skoro v Račiciach, potom nasleduje Poznaň a napokon to bude Szeged. Behom mesiaca je po všetkom, serál tejto prestížnej súťaze bude päť taký expresný.

-         Ako vlastne strávili a vlastne ešte trávia zimné obdobie naši reprezentanti?

-         Štvorkajak mal takú voľnejšiu jeseň, čo je napokon aj pochopiteľné. Teraz sa chlapci chystajú na tradičný pobyt v Spojených štátoch amerických, kde sa stretávajú vždy s prvotriednymi podmienkami na prípravu. Dievčenký dvojkajak Ivana Kmeťová – Martina Kohlová spolu s Mariánom Ostrčilom boli na viacerých sústredeniach na bežkách vo Vysokých Tatrách a na Skalke, kde mali možnosť dosýtosti behať na lyžiach a ostatní reprezentanti sa pripravovali po línii stredísk.

-         No ale v súvislosti s týmito menami našich špičkových pretekárov môžeme pripomenúť, že sa predstavili aj na tradičnom behu „Biela stopa SNP“...

-         Áno, štartovali tam, a Marián Ostrčil obsadil vo veľmi silnej hlavnej kategórii medzi špecialistami vynikajúce jedenáste miesto, takže klobúk dolu pred jeho výkonom.

-         A bude Marián pokračovať aj naďalej pod trénerským dohľadom maďarského trénera?

-        Áno, práve teraz sme zabezpečovali jeho prípravu v španielskej Seville a maďarská strana nám potvrdila, že Marián Ostrčil bude dokonca bývať na jednej izbe spolu so svojim najväčším súperom Attilom Vajdom na tomto sústredení a bude trénovať pod taktovkou známeho odborníka Viktora Vécsiho. V Andalúzii ho čaká teda veľmi náročná štvortýždňová príprava prakticky s najlepšími vodákmi sveta, čo bude preňo opäť dobrá škola.

-         Poďme sa teraz pozrieť na naše domáce tréningové podmienky, lebo dobre vieme, že tam nás topánka asi najviac tlačí...

-         Začnem skraja. Magistrát Bratislavy má v dlhodobom pláne výstavbu kajakárskeho areálu na Zlatých pieskoch, má sa tam začať stavať v priebehu troch rokov, čo je veľmi pozitívny obrat a verím, že sa to dotiahne do úspešného konca. Máme problémy s regulárnou dráhou, aj tohto roku usporiadame populárnu Medzinárodnú regatu v Piešťanoch a hoci ani tam nemáme ideálne podmienky, predsa len tam budeme pokračovať. Škoda, že sa nám tam sťažujú aj ubytovacie možnosti, na rozdiel od minulosti. Preto by sme veľmi privítali aby sa dokončili Zlaté piesky a pohnúťdopredu by sa mohlo aj v súvislosti s Jarovcami. Ale to je už stará pesnička a obohraná platňa.

-         Ale ty si , ako ťa poznám, veľkým optitmistom roky...

-         No bolo by to naozaj super, a verím, že buď Zlaté piesky alebo Jarovecký areál by mohol nabrať reálne kontúry. Všetci okolo vody si silno držíme palce. Sme vari jedinou krajinou, spomedzi vodácky vyspelejších, ktorá nemá vlastný regulárny areál na rýchlostnú kanoistiku a napriek tomu dosahujú naši pretekári na svetovej scéne takého prvotriedne úspechy. Je to veľký paradox. Po celom kontinete vyrástli veľmi pekné vodácke areály a žiaľ, my sme zatiaľ takou čiernou dierou v Európe na tomto poli.

-         Takže, aké máš želanie, Boris, aj vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré zasahujú náš šport, do najbližšj sezóny, ktorá je tu už čo nevidieť.

-         V prvom rade by som bol veľmi rád, aby sme si udržali to postavenie a renomé, ktoré má slovenská rýchlostná kanoistika vo svete. Ako som spomínal svetový šampionát sa presúva tentoraz do Kanady a verím, že sa odtiaľ opäť vrátime s medailami. Dievčatá budú chcieť opäť dokázať, že patria do tej elitnej spoločnosti a že Peking bol len takou nevydarenou epizódkou v ich športovom živote, a to isté sa týka aj Mariána Ostrčila. Juniorov čakajú  v Moskve  takisto majstrovstvá sveta, kde budú chcieť potvrdiť aj vlaňajšie pekné výsledky zo Szegedu a tajne verím, že sa môžu vrátiť domov takisto s madailou. Takisto by som si želal, aby nám vyšla akcia „Leto s kajakom“, vlani bola veľmi úspšná a pomohla nám pritiahnuť ku kanoistike ďalších mladých ľudí. To by boli asi moje želania a bol by som veľmi rád, aby sa mi splnili.           

A pod to sa spolu s Borisom Bergendim podpisujeme azda všetci.

Zhováral sa Peter Buček